K sl\u00e1veniu najkraj\u0161\u00edch sviatkov patria bezpochyby trad\u00edcie, bez ktor\u00fdch by sme si ich ani nevedeli predstavi\u0165. Bez nich by sn\u00e1\u010f Vianoce ani neboli Vianocami. Kol\u00edskou p\u00f4vodu mnoh\u00fdch t\u00fdchto zvykov a oby\u010dajov je Nemecko, kam sprostredk\u00favame pr\u00e1cu aj na\u0161im opatrovate\u013ek\u00e1m. Ktor\u00e9 viano\u010dn\u00e9 trad\u00edcie poch\u00e1dzaj\u00fa z krajiny futbalu, piva a j\u00f3dlovania? <\/p>\n\n\n\n
Veniec, ktor\u00fd zapa\u013eujeme ka\u017ed\u00fa adventn\u00fa nede\u013eu, pri\u010dom sa te\u0161\u00edme na nezadr\u017eate\u013ene sa bl\u00ed\u017eiace viano\u010dn\u00e9 sviatky, vznikol v Hamburgu. Zhotovil ho far\u00e1r Johann Henrich Wichern v prvej polovici 19. storo\u010dia. Bol z dreva a mal podobu koloto\u010da. Svie\u010dka sa v\u0161ak zapa\u013eovala ka\u017ed\u00fd de\u0148, aby deti v sirotinci, kv\u00f4li ktor\u00fdm ho vyna\u0161iel, vedeli, ko\u013eko \u010dasu bude trva\u0165, k\u00fdm pr\u00eddu Vianoce a ony dostan\u00fa dar\u010deky. <\/p>\n\n\n\n
Najstar\u0161ie viano\u010dn\u00e9 trhy sa za\u010dali organizova\u0165 v Dr\u00e1\u017e\u010fanoch u\u017e v prvej polovici 15. storo\u010dia konkr\u00e9tne v roku 1453. Boli zdrojom jedla a posilnenia v chladn\u00fdch a mraziv\u00fdch zimn\u00fdch \u010dasoch. Dnes patria k ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00fdm a n\u00e1jdeme na nich r\u00f4zne v\u00fdrobky nielen s viano\u010dnou tematikou. S\u00fa miestom, na ktorom nas\u00e1vame prav\u00fa viano\u010dn\u00fa atmosf\u00e9ru – dlho pred Vianocami aj po nich. Spozn\u00e1me ich pod\u013ea typick\u00fdch prvkov – r\u00f4znorod\u00fdch a pestr\u00fdch farieb, v\u00f4n\u00ed, chut\u00ed i kolied, ktor\u00fdmi to hr\u00e1 u\u017e z dia\u013eky. Najpopul\u00e1rnej\u0161ie trhy sa konaj\u00fa napr\u00edklad v Kol\u00edne nad R\u00fdnom alebo Norimbergu. <\/p>\n\n\n\n
Jedna z najzn\u00e1mej\u0161\u00edch, ak nie t\u00e1 skuto\u010dne najzn\u00e1mej\u0161ia viano\u010dn\u00e1 piese\u0148, je Tich\u00e1 noc. Zlo\u017eili ju Joseph Mor a Franz Xaver Gruber v roku 1818, odkedy bola prelo\u017een\u00fdch do ve\u013emi ve\u013ea (viac ako 170) jazykov a poznaj\u00fa ju ur\u010dite takmer na celom svete a na v\u0161etk\u00fdch kontinentoch. Prv\u00fd menovan\u00fd, far\u00e1r Mor, je autorom jej textu a Gruber, ktor\u00fd bol organistom a skladate\u013eom, vytvoril mel\u00f3diu. Za vznik svetozn\u00e1mej piesne v\u010fa\u010d\u00edme n\u00e1hode. Jej tvorcovia sa spoznali v kostole v Oberndorfe. Mor po\u017eiadal Grubera, \u010di by mu nezlo\u017eil hudbu k textu, ktor\u00fd nap\u00edsal pred dvoma rokmi. P\u00f4vodne mal v pl\u00e1ne hr\u00e1va\u0165 piese\u0148 na gitare, a preto chcel, aby slov\u00e1 dotv\u00e1rala origin\u00e1lna hudba. <\/p>\n\n\n\n
Dokonca aj trad\u00edcia zdobi\u0165 strom\u010dek, ako ju pozn\u00e1me v s\u00fa\u010dasnosti, datuje vznik v Nemecku v 16. storo\u010d\u00ed, odkia\u013e sa postupne roz\u0161\u00edrila do \u010fal\u0161\u00edch kraj\u00edn. Spo\u010diatku viano\u010dn\u00fd strom\u010dek, ktor\u00fd symbolizuje prosperitu a \u017eivot, zdobili jablk\u00e1, orechy, obl\u00e1tky a kvety z papiera. S ozdobovan\u00edm za\u010dali remeseln\u00edci vo svojich cechov\u00fdch domov. A\u017e reform\u00e1tor Martin Luther zaviedol, \u017ee sa na\u0148 d\u00e1vaj\u00fa svetielka, ktor\u00fd tak urobil ako v\u00f4bec prv\u00fd. Traduje sa, \u017ee ho in\u0161pirovala k tomu zimn\u00e1 ve\u010dern\u00e1 prech\u00e1dzka, po\u010das ktorej si v\u0161imol \u017eiariace hviezdy na oblohe pomedzi kon\u00e1riky ihli\u010dnanov. Ke\u010f na Vianoce priniesol domov strom\u010dek, zap\u00e1lil na \u0148om svie\u010dky, aby si navodil znova \u010darovn\u00fa atmosf\u00e9ru, ktor\u00fa za\u017eil. <\/p>\n\n\n\n
Ak by ste chceli vedie\u0165, ktor\u00e9 jedl\u00e1 dominuj\u00fa na Vianoce v Nemecku a v ostatn\u00fdch \u0161t\u00e1toch, odpove\u010f n\u00e1jdete v tomto blogu<\/a>. Zauj\u00edma v\u00e1s, ako sme sa na sl\u00e1venie Vianoc te\u0161ili my – v ATENE? Pre\u010d\u00edtajte si \u010dl\u00e1nok o na\u0161ich viano\u010dn\u00fdch potulk\u00e1ch<\/a>. <\/p>\n\n\n\n Poznali ste tieto inform\u00e1cie aj predt\u00fdm alebo v\u00e1s prekvapili? <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Vianoce sa bezpochyby sp\u00e1jaj\u00fa so zau\u017e\u00edvan\u00fdmi trad\u00edciami a existuj\u00fa symboly pre ne typick\u00e9. Vedeli ste, \u017ee adventn\u00fd veniec, najzn\u00e1mej\u0161ia koleda \u010di zvyk ozdobovania strom\u010deka poch\u00e1dzaj\u00fa pr\u00e1ve z Nemecka? <\/p>\n","protected":false},"author":24,"featured_media":110214,"comment_status":"closed","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[15,55],"tags":[],"acf":{"facebookpost":"Ka\u017ed\u00e1 trad\u00edcia musela niekde vznikn\u00fa\u0165. Aj t\u00e1 viano\u010dn\u00e1. ? Niektor\u00e9 zvyky maj\u00fa hist\u00f3riu v Nemecku. ?? Vedeli ste, \u017ee s\u00fa to pr\u00e1ve tieto? ?","popis_socialneho_obrazku":""},"yoast_head":"\n