Alexandra sa po šiestich týždňoch vrátila z nemeckého mesta Neuhof pri Franfurkte konečne domov. Pravidelne chodila na výmenné turnusy opatrovať svoju pacientku bez kontroly na hraniciach. Teraz však nastala zmena. Ako zvládla cestu domov a pobyt v štátnej karanténe? Je to naozaj také náročné, ako uvádzajú niektorí ľudia na sociálnych sieťach?
Alexandra opisuje svoju cestu naspäť len o trochu dlhšiu ako zvyčajne, keďže cestovala autom a nie letecky.
„Prišli sme v noci. Na nemeckých hraniciach sme nemuseli čakať. Vypýtali si od nás iba občiansky preukaz, spýtali sa kam cestujeme a pustili nás. Jediné, na čo nás upozornili, aby sme sa nezastavovali nikde v Rakúsku, až na hraniciach. Ráno sme sa dostali k rakúskym hraniciam, kde nás taktiež odstavili policajti. Ani tu neprebiehala žiadna zložitá kontrola. Pozreli si naše občianske preukazy a boli k nám veľmi milí a ústretoví. “
– Alexandra
Kým čakali na hraniciach, dostali od policajtov občerstvenie. Dokonca s nimi celý čas žartovali. Na hraniciach sa totiž nachádza aj bufet, takže si môžete kúpiť jedlo a pitie a pokojne sa najesť. Po hodine sa museli dostaviť na druhé hranice, kde ešte čakali na ostatné autá, ktoré prišli do zahraničia. Tam ich sprevádzali vojaci, ktorí s nimi rovnako celý čas vtipkovali.
„Po pol hodine sme sa nakoniec dostali cez hranice. Mali sme vlastnú policajnú escortu, čo sme najprv nechápali. Bolo to však z dôvodu, aby sme sa čím skôr dostali do karantény a nemuseli stáť nikde na semafóroch a nemuseli ísť za autami, ktoré by nás blokovali.“
– Alexandra
Keď dorazili na miesto, museli z auta vybrať všetku batožinu. V budove na nich čakal odborný personál, ktorý ich zaregistroval a ubytoval. Pokiaľ máte alergie, alebo užívate lieky, je to potrebné pri registrácii zaznačiť.
„Na prekvapenie je ubytovanie veľmi fajn. Všetko je čisté, máme televízor a aj balkóny. Keďže mám intoleranciu na laktózu, večer mi volali z recepcie, že mi moju stravu budú upravovať tak, aby mi vyhovovala. Máme tu jedného pána, ktorí nám nakúpi. Po pravde sa tu o nás starajú perfektne a máme naozaj všetko k dispozícii. Rada by som týmto poukázala, že život v štátnej karanténe nie je taký strašný, ako o tom ľudia hovoria. Tiež som mala strach z toho, čo ma bude čakať. Ale ostala som milo prekvapená, je to naozaj v pohode. Jediná negatívna vec je, že sa tu nudíme, ale to sa dá zvládnuť. Takže sa nemusíte báť ísť domov. Dva týždne si oddýchnete od všetkého a potom pôjdete domov. Na čo sa aj ja už veľmi teším.“
– Alexandra
