Tatiana je slobodná žena pracujúca ako opatrovateľka v zahraničí. Každé dva týždne chodila na výmenné turnusy za svojím pacientom do Hamburgu. Za normálnych okolností využívala komfortnú prepravu bez striedania dopravných prostriedkov. Teraz však mala obavy ako a či sa vôbec k nemu dostane. Prečítajte si príbeh opatrovateľky, ktorá sa vydala naprieč krajinami na vlastnú päsť.

Tatiana z Púchova na začiatku svojej cesty netušila, že to bude také jednoduché. Štát zatváral letiská, neskôr hranice a nevedela, ako sa dostane do Hamburgu k svojmu pacientovi, ktorý ju potreboval a bol na jej opateru už zvyknutý. Veľká útecha pre ňu však bola, že mali týmto spôsobom cestovať aj jej dvaja kolegovia, ktorých už dobre poznala.

Jej dobrodružstvo sa začínalo v aute a čakala ju oveľa dlhšia cesta ako obyčajne. Navyše bola nútená vzhľadom k situácii vystriedať niekoľko dopravných prostriedkov. K rakúsko-slovenským hraniciam ju doviezol kamarát. Keďže ani jeden nepoznal hraničný priechod Jarovce – Kittsee, opýtali sa príslušného policajta. Ten ich veľmi ochotne naviedol, kde a ako má Tatiana vystúpiť a prejsť cez hranice, čo ich milo prekvapilo. Na rakúskej strane boli rovnako policajti, ktorí im ukázali vlak, na ktorý má už so svojimi kolegami nastúpiť.

„Vlak do Viedne bol prázdny a čistý. My sme mali na sebe samozrejme rúška a rukavice. Vo Viedni sme prestupovali na vlak do Hamburgu, na ktorý sme museli chvíľu čakať, ale ubehlo nám to rýchlo. Prišiel presne bez meškania a všetky vagóny boli rovnako čisté. Okolo polnoci nás skontrolovala hraničná polícia, ktorá od nás požadovala cestovné doklady a pracovnú zmluvu. Kontrola prebehla bez problémov a my sme sa šťastne dostali k svojim pacientom v Hamburgu. Odhodlala som sa podstúpiť aj tento menej komfortný spôsob prepravy, ale nič tragické to v konečnom dôsledku nebolo. Nemusíte sa báť, dá sa to zvládnuť aj teraz.“

– Tatiana