Po Brexite, ktorý v Európskej únii očakávame už druhý rok, nastanú veľké zmeny vo fungovaní spoločného obchodu, pohybu osôb, tovaru či služieb. Budú zamestnávatelia z Brexitu profitovať? Aké negatíva a pozitíva prinesie odchod Británie z Európskej únie?
Odchod Velike Britanije od Európskej únie (EÚ) bez dogovora, teda tvrdý brexit, by podľa najnovšej štúdie najsilnejšie zasiahol pracovný trh na Malte, u Írsku, Belgiju i na Slovensku. Tieto krajiny majú s Britániou intenzívnu výmenu tovarov a služieb. Velika Britanija uvozi približno 38% potrošene, pri čemu EU tvorí veľkú časť dovozu potravinárskych výrobkov. Táto otvorenosť však uz čoskoro skončí.
Vystúpenie Británie z EU najviac ovplyvní poľnohospodárstvo
Podľa štúdie belgickej Katolíckej University v Lovani sa ukázalo, že prípadné vystúpenie Veľkej Británie iz EU by little fatálne následky pre ekonomiku celej Európy. O prácu kvôli Brexitu môže prísť až 1,2 milióna ľudí, ktorí tam v súčasnosti pracujú. Vzhľadom k tome, že európsky trh je tak silne previazaný, Brexit sa dotkne nás všetkých. Tvrdý Brexit by postihol v jednotlivých krajinách rozličné odgovor. U Brazílii av Bulharsku by napríklad najviac utrpelo poľnohospodárstvo, u Njemačkoj i Česku automobilový priemysel, u Belgiji i Rakúsku maloobchod a veľkoobchod.
“V súčasnom globaliziranom svete možno predpokladať, že ak by nastal nedostatok niektorých druhov tovarov, priestor na trhu by bol vo väčšine prípadov veľmi rýchlo vyplnený ponukou konkurencie, či už z členských krajín EÚ alibo preferenčnými dovozmi.”
– hovorca ministerstva hospodárstva
Európsky jednotný trh stojí na princípe voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Po odchode Británie z EÚ táto dohoda prestane platiť. Svojím odchodom spustí reťazec, ktorý sa pravdepodobne bude ťahať niekoľko rokov a postupne sa tak dotkne nás všetkých. Paradoks je, že Brexit sa dotkne trhu práce aj samotných Britov. Podľa belgickej štúdie by ich o prácu mohlo prísť viac ako pol milióna. Samozrejme bude to výrazne vplývať aj na ostatné krajiny Európy. O zamestnanie by mohlo prísť približne 291 tisíc Nemcov, 141 tisíc Francúzov, 139 tisíc Talianov či tiež 122 tisíc Poliakov. Samozrejme odchod Británie z EÚ prinesie viacero problémov.
O prácu príde viac ako 1,2 milióna ľudí
Mnohí analytici predpovedajú, že nezamestnanosť u Británii, ktorá sa momentálne pohybuje oko úrovne 5%, čo je najnižšia úroveň za zruba 10 godina, po odhodu od EÚ stúpne. Spomalenie ekonomiky sa negatívne dotkne aj platov. Britský Národný inštitút pre hospodársky a sociálny výskum predpovedal, že realne mzdy budú po odhodu od EÚ do roka 2030. o 2,2 do 7% manje ako je u prípade, keby Británia ostala u bloku. To kontrastuje s tvrdením stúpencov Brexitu, ktorí argumentovali, že trh práce bude po odchode z únie dynamickejší, keď ho nebudú brzdiť európske regulácie.
Referendum ovplyvnila aj migračná kriza, koji je nastao u roku 2016. Nemecko chcelo riešiť kvóty a problém týkajúci sa migračnej krízy prostredníctvom akčného plánu medzi EÚ a Tureckom. Ten by znamenal dobrovoľné prijímanie migrantov z Turecka. Problémom sa stala aj otázka o odchode Británie z EÚ, osim ako podľa statistikík ročne príjme Spojené kráľovstvo viac migrantov než ktorákoľvek iná členská krajina EÚ (vrátane Njemačka). Už pred oficiálnym vyhlásením referendumom začali zahraničné banky s pobočkami v Londýne kalkulovať ich presun do inej európskej metropoly.
“V súčasnosti tvoria pracovníci z cudziny dôležitú časť britskej ekonomiky, pracovný trh je hladný po nových silách. Ak nepríde ku katastrofálnej recesii, nebude veľký záujem robiť existujúcim zamestnancom akékoľvek problémy, nech už prebehne akýkoľvek scenár,”
– analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
U prípade tvrdého Brexitu prišla je Velika Britanija o više od 1,2 milijuna zamještanca iz cijele europske únije, koja je trenutna zamjestnáva. Tento krok by bol obrovským šokom pre britskú ekonomiku, ktorý by mohol mať fatálne následky.
Británia kao “tretia krajina”
Británia môže po novom u budúcnosti fungovať aj u režimu “tretej krajiny” podľa pravidiel WTO (Svetová obchodná organizácia). To znamená, že by si pravidlá migračnej politiky určovala sama. V tomto prípade pravdepodobne predstaví nejaký bodovni cí systém ako má Austrália a zamestnanci z cudziny budú prijímaní prioritne podľa schopností. Najpravdepodobnejšou alternatívou je, že v Británii budú môcť ľudia z Únie naďalej pracovať bez zásadnejších problémov, no nebudú môcť získať napríklad sociálne dávky. Predpokladá sa, že odpor voči migrantom u ovoj krajine spočíval skôr v neochote vyplácať tieto dávky. Na drugoj strani však platí, že niektoré profesie nie sú ochotní Briti robiť, preto budú aj naďalej potrebovať pracovnú silu zo zahraničia.
„Brexit vyvoláva v investoroch neistotu a vplýva na ekonomski rast tým, že rozhodnutia o investíciách a rozvoji sa odkladajú, či dokonca presúvajú geograficky. Vplyv Brexitu je jednoznačna negativna prema Európu i njen ekonomski rast,“
– člen predstavenstva a vedúci úseku riadenia investícií DSS Poštovej banky
Odchod Velike Britanije od Europske Unije sa zdá ako neodvrátiteľný fakt, preto bude našou úlohou využiť tuto vzniknutú šancu u plnej miere a pokúsiť sa maximalizovať pozitívne vplyvy voči ekonomije. Zároveň bude potrebné minimalizovať negatíva, ktoré plynú z odchodu Spojeného kráľovstva z európskeho spoločenstva. Britské firmy tak budú nútené prerozdeliť svoju výrobu a pôsobisko, aby si zachovali svoju konkurencieschopnosť. Takýmto spôsobom bude eminentným záujmom britských firiem vytvárať pobočky v Európe. Po vystúpení z Únie zostanú parametar migrácie nezmenené av rámci Veľkej Británie nedôjde k zvýšeniu regulačnej fleksibilnosti.
