Jedným z najvážnejších, no napriek tomu nie až tak populárne riešených problémov súčasnosti je starnúca populácia. V rámci Európskej únie sú zaznamenávané problematické ukazovatele ohľadom pôrodnosti, čo vyvoláva úvahu o budúcnosti pracovnej sily nielen našej krajiny.
Hoci sa Európska únia rozširuje o nové členské štáty a bohatstvo jej občanov narastá, musí s týmto problémom zápasiť. Stále menej a menej narodených detí ohrozuje pracovný trh, systém zdravotnej starostlivosti a dôchodkový systém. Demografické správy varujú, že európska populácia pomaly vymiera. Prieskumy zároveň dokazujú, že Európania by privítali viac potomkov. Avšak len za predpokladu, že na to ekonomicky budú stačiť.
Budeme svedkami demografickej krízy?
Je veľkým predpokladom, že v blížiacich sa desaťročiach budeme svedkami bezprecedentnej demografickej krízy. V dôsledku nízkej pôrodnosti, odchodu mladých ľudí do zahraničia, predlžujúcej sa dĺžky dožitia a uzavretosti voči cudzincom sa môžeme stať jednou z najviac zostarnutých spoločností v Európskej únii. Starnutie obyvateľstva je samozrejme trend, ktorý postihuje všetky vyspelé štáty sveta, nie je to teda iba náš problém. Pokiaľ ide o demografické predpovede, západná a severná Európa je na tom citeľne lepšie než krajiny južnej a východnej Európy. Riešenie demografickej krízy by tak malo zahŕňať opatrenia v oblasti hospodárstva, zamestnanosti aj rodiny.
Kým krajiny ako Nórsko, Dánsko a Írsko budú populačne rásť, Fínsko si udrží zhruba stabilný počet obyvateľov. Slovensko čaká po roku 2030 postupné vymieranie a zároveň razantnejšie starnutie obyvateľstva než krajiny západnej a severnej Európy. Dnes ešte patríme medzi vekovo najmladšie európske národy, starneme však rýchlejšie než iní. Do roku 2060 by sme už mali patriť medzi najviac zostarnuté národy v Európe. To znamená, že bude omnoho ťažšie udržať financovanie zdravotníctva a dôchodkového systému. Starnutie tak nebude prebiehať postupne, ale veľmi dynamicky. Následkom toho sa staneme jednou z najrýchlejšie starnúcich populácií v Európe.
Efekt nízkej miery pôrodnosti postupne posilní starnutie obyvateľstva
Demografický vývoj v európskych krajinách je príliš rozdielny, aby umožnil jednu predikciu rastu produktivity v celej Európe. Neexistuje žiadna krajina, ktorá by bola len na pozitívnej strane, ale niektoré odhady trendu sú vidieť. Demografickými „víťazmi“ sú severnejšie krajiny, ale aj Nemecko, kde sa bude podiel 30-49 ročných ľudí v nasledujúcej dekáde zvyšovať. Podobný trend má nastať v Dánsku, Belgicku, Holandsku a Spojenom kráľovstve. Nárast produktivity práce v strednej a východnej Európe sa môže skončiť aj vďaka poklesu počtu zamestnancov vo veku 30-49 rokov kvôli ich prebiehajúcej migrácii na západ. Pocítia to hlavne Česká republika a Maďarsko. Slovensko by malo byť zasiahnuté menej, ale v nasledujúcej dekáde sa rovnako prejaví pokles pracovníkov.
Dôvodov pre nepriaznivé predpovede môže byť niekoľko. Miera pôrodnosti je na Slovensku nižšia než v krajinách západnej a severnej Európy. Ženy sa viac venujú svojej kariére, uzatvára sa menej manželstiev a rastie počet rozvodov. K tomu je potrebné pridať aj nové vzory spolužitia, ku ktorým radíme slobodných rodičov alebo homosexuálne zväzky. Mnoho mladých ľudí odchádza do bohatších krajín za lepším vzdelaním a kariérnym uplatnením. Paradoxom zostáva, že voči imigrantom z iných štátov sme skôr uzavretí a zrejme pre nich ani nie sme obzvlášť atraktívni. Nie sme teda jediným štátom, ktorý zápasí, resp. bude zápasiť s úbytkom ľudí.
„Prirodzený úbytok je v Európe omnoho častejší ako v USA z dôvodu staršej populácie, nižšej pôrodnosti a menšieho počtu žien v plodnom veku. Prirodzený úbytok je hlavnou politickou obavou, pretože z regiónu vysáva demografickú odolnosť, znižuje jeho ekonomickú životaschopnosť a konkurencieschopnosť.“
– demograf Dudley Poston s kolegami z Texas A&M University
Migrácia ako riešenie problému
Ak populácia bude starnúť, vznikne tak menej pracovných aktivít a viac ľudí na dôchodku. Môže tiež nastať aj situácia, kedy populácia bude narastať, no ekonomická úroveň nebude vytvárať podmienky na uspokojivý život. Zahraniční pracujúci by však mohli dopomôcť rastu ekonomiky. Sú flexibilní a idú do tých sektorov povolaní, kde je najväčší nedostatok pracovnej sily.
“ Krajiny Európskej únie podporujúce rodinnú politiku a zladenie pracovného a rodinného života, majú vyššiu mieru pôrodnosti. Imigrácia poskytuje značný príspevok k obnoveniu a posilneniu aktívneho obyvateľstva na rôznych úrovniach odbornosti.“
– sociológ François Héran
Z nášho pohľadu je otvorenie hraníc tretím krajinám jednou z možností ako zamedziť demografickej kríze. Pokiaľ sa zásadne nezvýši pôrodnosť, migrácia či úmrtnosť, tlak na penzijný systém sa bude rýchlo stupňovať. Migrácia môže byť kľúčovou podmienkou pre zamedzenie starnutia populácie a úbytku pracovnej sily. Nehrozilo by tak preťaženie penzijných systémov v takmer všetkých krajinách Európskej únie. Pozitívnych dopadov sa dočkáme len vtedy, keď bude spoločnosť schopná migráciu riadiť a sceliť.
