Seniori mávajú rozličné ochorenia, s ktorými musia v pokročilom veku bojovať. Domáci opatrovatelia sú tu pre nich, aby im poskytli pomoc pri činnostiach, ktoré kvôli nim sami nedokážu vykonávať alebo im to ide len veľmi ťažko. Rovnako ich psychicky podporujú, aby lepšie zvládali ochorenie znepríjemňujúce a komplikujúce život. Jedným z častých ochorení, ktoré seniorov trápia, je známa Parkinsonova choroba.

Parkinsonova choroba

Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhou najčastejšou neurodegeneratívnou chorobou. Postihuje centrálnu aj periférnu nervovú sústavu. Toto ochorenie je chronické a progresívne, čo znamená, že príznaky sa objavujú postupne a dochádza k ich zhoršovaniu. Zo začiatku si ochorenie väčšina ľudí nevšimne, pretože prvotnými symptómami bývajú bolesti svalov a kĺbov, ktoré sú pripisované iným ochoreniam alebo brané na ľahkú váhu. V poslednej fáze ochorenia je pacient, žiaľ, pripútaný na lôžko, resp. kreslo.

Prejavy parkinsona

Typickými prejavmi, ktoré ho sprevádzajú, sú problémy s motorikou a hybnosťou, čo zahŕňa trasenie končatín, ale rovnako aj obmedzenie pohybu. To je zapríčinené tuhosťou svalov. Príznaky postihujú najprv väčšinou len jednu stranu tela. Keď sa ochorenie zhoršuje, objavujú sa aj na druhej strane. Ďalšími sprievodnými prejavmi sú pomalé pohyby či problémy udržať stabilitu. Okrem príznakov, ktoré spadajú do oblasti motoriky, sa vyskytujú aj problémy so spánkom, ťažkosti s rozprávaním a prehĺtaním, únava či depresia.

Dôvodom spomenutých príznakov je poškodenie a postupné odumretie nervových buniek v mozgu, ktoré sú zodpovedné za produkciu dopamínu. Choroba je pomenovaná po anglickom chirurgovi a lekárnikovi Jamesovi Parkinsonovi, ktorý ju ako prvý popísal v roku 1817.

Výskyt a príčiny

Parkinsonova choroba za rok na svete postihne jedného až dvoch ľudí z tisíc obyvateľov. Štatisticky jeden človek nad 60 rokov zo 100 ľudí ochorie na toto ochorenie. Riziko stúpa s vekom teda až desaťnásobne. V Európe ju diagnostikovali 1,2 miliónu ľudí, čo nie je pozitívne číslo.

Príčina ochorenia sa väčšinou nedá určiť, no vedci sa domnievajú, že dedičnosť patrí k hlavným rizikovým faktorom. Pri 5 % až 15 % ľudí postihnutých chorobou sa objavila aj u ich rodinných príslušníkov. Ohrozené je viac mužské pokolenie. Na základe výskumov sa zistilo, že na vznik ochorenia vplývajú ale aj environmentálne faktory v podobe toxínov a pesticídov a tiež prekonané poranenia hlavy. Riziko sa prekvapivo znižuje s fajčením a požívaním kofeínových nápojov.

Čo pomáha

Ide o chorobu, ktorá sa, žiaľ, nedá vyliečiť. Dobrou správou je, že správne nastavenou liečbou sa jej prejavy dajú potlačiť a zmierniť, čo vedie ku zachovaniu kvality života. Liečebný proces spočíva v pravidelnom užívaní liekov, na čo práve dohliada opatrovateľský personál starajúci sa o seniora. Významnou súčasťou liečby je aj rehabilitácia. Tá pozostáva z režimových opatrení a cvičenia, ktoré uľavuje od stuhnutosti svalov, zmierňuje bolesť kĺbov a zlepšuje ich flexibilitu.

Senior má kvôli zníženej hybnosti problém so základnými činnosťami ako hygiena, jedenie, obliekanie. Časom prichádzajú komplikácie s otočením na posteli, s čím potrebujú pomoc od opatrovateľa, aby sa predišlo dekubitom. Najhlavnejším bodom, ktorým opatrovateľ chorému môže pomôcť, je motivovať ho. Je potrebné postarať sa o jeho rozptýlenie. Dobrým nápadom je realizovať aktivity, ktoré má senior rád a vyvolajú mu pozitívnu náladu. Vhodným variantom budú pohybové aktivity ako napríklad joga, ktorá zlepšuje rovnováhu a zmierňuje stres. Toto ochorenie je totiž pre seniora frustrujúce, preto treba na to brať ohľad a komunikovať s ním empaticky.

Napriek tomu, že ide o nevyliečiteľné ochorenie, opatrovateľ zohráva dôležitú úlohu, aby chorému seniorovi nielen pomohol, ale aj výrazne zlepšil kvalitu života. Vždy je dobré vedieť, že je tu niekto pre vás, na koho sa môžete obrátiť. Aj na nás v Atene sa môžete spoľahnúť. Ak by ste mali nejaký problém a nevedeli, ako seniorovi pomôcť, v Atene sme k dispozícii nonstop.