Neočakávaná udalosť, no s dramatickým dosahom na svet. Občas priletí a odletí, no zanechá po sebe spúšť. Čierna labuť je späť.
Iné to nebolo ani v roku 2008, keď tvrdo zasiahla globálny finančný systém. Alebo v roku 2011, keď Európou otriasala dlhová kríza. Z týchto následkov kríz spred dekády sa svet nespamätal doteraz, čoho dôkazom sú nulové úrokové sadzby a pokračujúce kvantitatívne uvoľňovanie. Kým následky pôvodných systémových deštrukcií stále pretrvávajú, nad svetom znova preletela čierna labuť. Tentoraz s ešte väčšími potenciálnymi následkami.
Krajiny bojujú proti kríze
Epidemiologické alebo ekonomické krízy majú minimálne jednu spoločnú črtu: dajú sa zastaviť. Mnohé štáty v Ázii ukázali, ako sa dá proti šíreniu zhubného vírusu zasiahnuť a takmer úplne ho eliminovať. Manažérsky aj štátnicky je to náročný boj, ale je možný.
Pokiaľ sa robia rýchle a efektívne kroky a šírenie vírusu sa zastaví ešte v prvej fáze, ako sa to podarilo napríklad Singapuru, hospodárske následky sú minimálne. Ak sa však z nákazy stane epidémia, kroky sú omnoho komplikovanejšie a bolestivejšie. Aj Južná Kórea ukázala, že takáto situácia sa dá zvládnuť.
Európske zlyhanie
Európa výrazne zaostala v prevencii a príprave plánov, v testovaní potenciálne infikovaných, v zbieraní a vo vyhodnocovaní dát. Ale aj v prístupe jednotlivcov k šíreniu epidémie. Pre mnohých tak nie je prekvapením, že počet infikovaných rástol v mnohých európskych krajinách o tisícky denne. Pričom obavy, že presiahnu úroveň z Číny, sa potvrdili.
Prepad ekonomickej produkcie z oblasti Wu-chanu ukázal, aký silný vplyv môže mať karanténa na hospodárstvo krajiny. Prepad čínskej ekonomiky v prvom kvartáli bol najväčší od začiatku merania. To vyvolalo veľké obavy aj o zdravie európskej ekonomiky pri súčasnom raste epidémie.
Situácia v Európe sa od Ázie zásadne líši. V ázijskom hodnotovom rebríčku bola rodina na prvej priečke a štát pod ním, v Európe to bol samotný jedinec. Ukazuje sa, že nielen nepripravenosť Európy na epidémiu, ale najmä západný individualizmus je najväčšou hrozbou šírenia epidémie na starom kontinente.
V Spojenom kráľovstve až štvrtina populácie odmietla meniť svoje návyky pre koronavírus. Aj na základe ich postoja britská vláda neprijala žiadne razantnejšie opatrenia, ako je rušenie hromadných akcií či zatváranie škôl.
Koniec súčasnej éry globalizácie?
Koronavírus zapríčinil, že reálne sadzby spadli o 1,5 % oproti predpokladanému vývoju bez pandémie. Dôsledkom mnohých európskych pandémií bol takisto aj pokles obchodu. Zatiaľ čo silnejšie obchodné vzťahy pred krízou priniesli vyššiu životnú úroveň. Akýkoľvek strach o zdravie priniesol útlm. S koncom Španielskej chrípky prišiel aj koniec prvej éry priemyselnej globalizácie, ktorá už bola utlmená kvôli následkom prvej svetovej vojny. Koronakríza tak môže zablokovať dodávateľský reťazec z Číny, ktorý sa budoval počas posledných dvoch dekád.
Môžeme povedať, že pandémie vytlačia mzdy smerom nahor, ale prinesú sklamanie v skutočných výnosoch. Na rozdiel od iných katastrof, ako vojny či prírodné katastrofy, po pandémiách nenastáva prudký dopyt po kapitále, čo vyúsťuje do dlhšieho obdobia reálnych sadzieb na skromnej úrovni.
