Vianočné tradície udržiava každá krajina na svete. Niekde sú tieto zvyklosti odlišné, inde zas podobné so štátmi naokolo. Aké vianočné tradície si pripomínajú v krajinách EÚ?

Vianočné tradície v Nemecku

Sú tu veľmi dôležité vianočné stromčeky. Ak sú v dome malé deti, stromček zvyčajne tajne zdobí matka. Do domu sa prináša tradične až na Štedrý deň. Dôraz sa kladie na celkovú výzdobu. Do okien sa dávajú drevené rámy pokryté farebnými plastovými fóliami, vo vnútri ktorých sú elektrické sviečky, aby dom zvonku vyzeral pekne. Existuje aj tradícia, pri ktorej sa z papiera vystrihujú vianočné tvary, ako sú zvončeky a betlehemy, a potom sa za otvory dáva rôznofarebný priehľadný papier, aby vyzerali ako vitráže. Tradičnými ozdobami, ktorými sa vyzdobuje stromček, sú ozdoby z fúkaného skla alebo drevené luskáčiky.

Vianoce v Rakúsku

Rakúsko má mnohé vianočné tradície spoločné so susedným Nemeckom, ale aj veľa vlastných zvykov. Každé väčšie mesto má na námestí postavený veľký vianočný stromček. Doma ho zdobia zlatými a striebornými ozdobami a hviezdami zo slamy. Vianoce sa začínajú sláviť okolo 16.00 na Štedrý deň, kedy sa prvýkrát rozsvieti stromček a ľudia okolo neho spievajú koledy. Medzi ozdobami nájdeme sviečky a prskavky. Pre deti sú najdôležitejším prvkom výzdoby sladkosti, čokoláda rôznych druhov a želé krúžky. Deti veria, že stromček zdobí Christkind a tiež im necháva darčeky pod stromčekom. Predstavujú si ho ako zlatovlasé dieťa s krídlami, ktoré symbolizuje novonarodeného Krista.

Vianočné tradície v Holandsku

Samotný Štedrý deň je v Holandsku oveľa pokojnejším dňom než Mikuláš. Oslavuje sa návštevou kostola a spoločným rodinným jedlom ako aj inde. Popoludní sa v kostole koná špeciálna vianočná udalosť, kde sa rozpráva vianočný príbeh a iné príbehy. Tie sú často jedinými darčekmi, ktoré deti na Štedrý deň dostanú, pretože väčšinu darčekov už dostali na Mikuláša. Ak už nejaké drobnosti holandské deti dostanú, veria, že Santa Claus (nazývaný aj Vianočný muž) prichádza z Laponska vo Fínsku, aby im ich doniesol. Štedrý deň je známy ako prvý vianočný deň a deň po Vianociach sa označuje ako druhý vianočný deň. V druhý deň majú ľudia tendenciu navštevovať rodiny, ale aj veľké obchodné centrá.

Vianoce v Belgicku

Belgičania mávajú vedľa tradičného stromčeka umiestnený ďalší symbol Vianoc – betlehem. Niektorí ho majú dokonca v životnej veľkosti vo svojich záhradách. Vo väčšine dedín sa pri kostole uskutočňujú živé betlehemy so skutočnými zvieratami (osol, ovca, vôl). Atmosféru dotvára zborová hudba. Tunajší ľudia obľubujú vyzdobiť si aj vonkajšiu časť domu svetlami, sobmi alebo Mikulášom, ktorý sa šplhá po streche. Pod stromček sa dávajú menšie darčeky a rozbaľujú sa na Štedrý deň. Ľudia oslavujú v kruhu rodiny a navštevujú priateľov alebo vzdialených príbuzných tak, ako to býva vo väčšine iných štátov.

Tradície v Anglicku

Vianoce sú v Anglicku najväčším obdobím večierkov. Stále je tu typické posielanie vianočných pohľadníc. Táto tradícia siaha do začiatku 19. storočia a rozvinula sa s rozvojom poštovej služby. Mnoho ľudí posiela a dostáva každé Vianoce päťdesiat alebo dokonca sto kariet a potom sa používajú ako súčasť vianočnej výzdoby. Speváci spievajúci koledy na uliciach, pretože Briti majú veľmi radi spev a spievanie je súčasťou ich života, či už v škole, s priateľmi alebo v kostole. V dňoch pred Vianocami sa na mnohých veľkých uliciach a v nákupných centrách stretávame s koledníkmi. Podľa tradície sú tu Vianoce rodinnou udalosťou. Verí sa, že do domu prichádza komínom Otec Vianoc a necháva darčeky vo veľkých vianočných ponožkách, ktoré deti na Štedrý deň zavesia vedľa krbu, na koniec postele alebo okolo stromčeka.

Vianočné tradície v Rumunsku

Rumunské oslavy Vianoc sa začínajú na Štedrý deň, keď ľudia za spevu kolied zdobia vianočný stromček cukríkmi, ručne vyrobenými ozdobami a farebnými svetielkami. Domy sa zdobia imelom symbolizujúcim šťastie a bohatstvo. Na Štedrý večer chodia do ulíc skupinky rozradostených detí a mladých ľudí spievať koledy a rozprávať príbeh o narodení Ježiša. Počas toho želajú zdravie, šťastie a lásku. Najmä na dedinách chodia od domu k domu a každá rodina ich odmeňuje domácimi koláčmi, ovocím a niekedy aj peniazmi. Mladí ľudia predvádzajú divadelné predstavenie, počas ktorého sú prezlečení za kozy alebo medvede a spievajú a tancujú na uliciach. Účinkujúcich môže sprevádzať skupina dubašov – slobodných bubeníkov.

Vianoce v Bulharsku

V Bulharsku sa slávia Vianoce 25. decembra, napriek tomu, že tu vyznávajú východné pravoslávne náboženstvo. Riadia sa totiž podľa gregoriánskeho kalendára. Koledníci chodia na Vianoce od domu k domu po dedinách začínajúc o polnoci na Štedrý deň. Tieto skupiny zvyčajne tvoria mladí muži oblečení v tradičných krojoch, ktoré sa líšia v závislosti od regiónov. Koledníci sa na tieto sviatočné vystúpenia špeciálne pripravujú. Často spievajú celú noc. Keď prídu k nejakému domu, spievajú pieseň o ňom, ktorou ho chvália a želajú mu všetko dobré. Tak, ako každá tradícia, aj táto má svoj význam. Tento zvyk vraj chráni pred zlými duchmi. Piesne sa skladajú z dvoch častí, pričom polovica spevákov spieva pieseň a druhá polovica ju opakuje. Koledníci sú za svoj spev a vinšovanie odmeňovaní jedlom. Medzi špeciálne pokrmy patria okrúhle buchty a pečivo plnené syrom.

Zvyky v Maďarsku

Ľudia tiež trávia Štedrý večer s rodinou a zdobia vianočný stromček. Niekedy ho ozdobujú len dospelí (bez prítomnosti detí), takže pre tie, keď prídu a uvidia ho, je to veľké prekvapenie. Povie sa im, že stromček priniesli anjeli. V Maďarsku je veľmi obľúbená tradícia polnočnej omše. Väčšina ľudí ide do kostola po vianočnej večeri. Deti dúfajú, že si po príchode odtiaľ pod vianočným stromčekom nájdu nejaké darčeky. Čakajú pred miestnosťou, kde majú postavený stromček, a keď počujú zvonenie zvončekov, môžu vstúpiť a pod ním ich čaká milé prekvapenie.

Vianočné tradície v Chorvátsku

Vianočné stromčeky sú veľmi obľúbené a zvyčajne sa zdobia na Štedrý deň, ale niektorí ich stavajú a zdobia na Mikuláša. V Chorvátsku sa tradične zdobia ozdobami v tvare ovocia. V minulosti to bývali kúsky naozajstného čerstvého alebo sušeného ovocia. Vo vidieckych častiach krajiny je stále zvykom priniesť na Štedrý večer do domu slamu ako symbol budúcej dobrej úrody ako kedysi. Na Štedrý deň sa do domu tiež tradične prinášalo a zapaľovalo poleno nazývané badnjak (znamená Štedrý večer). V súčasnosti má však už málokto krb. Darčeky sa zvyčajne vymieňajú na Štedrý večer. Aj tu mnohí ľudia radi chodia na polnočnú omšu.

Tradície v Srbsku

Srbsko sa vyznačuje tým, že tu sa neslávia Vianoce 24. a 25. decembra ako v iných krajinách, ale až 6. a 7. januára. Riadia sa totiž nie gregoriánskym, ale juliánskym kalendárom. Vianočný stromček sa začína zdobiť okolo 19. decembra, kedy u Srbov chodí Mikuláš. 6. január je pôstnym dňom. Kedysi sa v tento deň vybrala hlava celej rodiny ráno do lesa po strom (badnjak) – najčastejšie dub, ktorý sa dával horieť do krbu. Na Vianoce chodí vinšovať najmladší člen rodiny (ktorý aj dostáva darčeky – cukríky, oblečenie, peniaze) ostatným rodinám, pretože deti a mladí majú najpevnejšie zdravie. Výber najmladšieho koledníka symbolizuje, že navštívené rodiny budú mať úspešný budúci rok, bude sa im dariť, nič sa nepokazí ani nenalomí ich zdravie. Koledník prináša aj kúsok badnjaku, ktorý hádže do krbu a praje šťastie, zdravie.

Vianoce v Litve

Tesne pred Vianocami sa upratuje celý dom, mení sa posteľná bielizeň a všetci sa umývajú a obliekajú do čistého, aby boli pripravení na slávnostné jedlo. Pretože ľudia veria tomu, že čistota im pomáha chrániť sa pred zlom a chorobami počas nadchádzajúceho roka. Obľúbenými ozdobami vianočného stromčeka v Litve sú ozdoby z bielych papierových slamiek. Často sú v tvare hviezdičiek, snehových vločiek a iných geometrických tvarov. Tradíciou je rozložiť slamu na doske stola a prikryť ju čistým, bielym obrusom. Stôl sa potom ozdobí sviečkami a malými vetvičkami z jedličky. Slama ľuďom pripomína Ježiška, ktorý leží v jasliach. Povera hovorí, že ak spod obrusu vytiahnu kúsok slamy a bude dlhý, dožijú sa dlhého života. Ak bude krátky, budú mať rovnako krátky život, hrubá slama zas značí bohatý a šťastný život.

Zvyky na Slovensku

K slovenským tradíciám patrí vkladanie šupiny z kapra pod obrus počas slávnostnej večere, čo má zaistiť prosperitu v podobe peňazí, alebo prestretie taniera navyše, čo symbolizuje miesto pre zosnulých členov rodiny. Nemôže sa odchádzať od stola, keď sa večeria, pretože sa traduje, že by to prinieslo nešťastie. Ďalším zaužívaným zvykom, hlavne v minulosti, bolo, že mama rodiny robila krížik na čelo strúčikom cesnaku, ktorý predtým namočila do medu, deťom aj manželovi.

Ak vás zaujíma, čo sa v jednotlivých krajinách na sviatky konzumuje, pozrite si článok o vianočnej večeri. Chcete vedieť, ako sa na Vianoce pripravujú firmy? Môžete si prečítať, ako sme sa pripravovali my v Atene.

Ktoré tradície patria medzi vaše obľúbené, bez ktorých by ste si slávenie Vianoc nevedeli predstaviť?