Digitalizácia v najbližších rokoch zmení pracovný svet aj návyky. Hoci zmena pre zamestnávateľov predstavuje rad rizík, podľa nedávnej analýzy by mohla priniesť aj niekoľko príležitostí. Je na to spoločnosť pripravená?
Prichádzajúca priemyselná revolúcia 4.0 bude mať obrovský vplyv na globálnu pracovnú silu. Stroje a umelá inteligencia budú zvyšovať svoj podiel v priemysle a predpokladá sa, že podiel ľudskej práce klesne do roku 2025 zo súčasných 71% na 58%. Stane sa to, čo sa stalo pri všetkých technologických revolúciách v minulosti. Tá súčasná sa bude odlišovať len tempom a rozsahom, ktorý nemá v dejinách obdobu.
Človek vs. stroj
Atmosféra na pracovnom trhu sa v posledných rokoch diametrálne zmenila. Stúpajúce využitie robotizácie výroby a služieb spolu s predpokladaným nástupom umelej inteligencie býva považované za likvidátora pracovných miest či ako nástroj na zastrašovanie pracovníkov. Flexibilná práca môže v konečnom dôsledku znamenať viac práce, rovnako však môže viesť k stresu a ovplyvňovať zdravie. V tejto súvislosti až 78% respondentov uviedlo, že digitalizácia zvyšuje ich pracovné zaťaženie. Obávajú sa nárastu potrebnej výkonnosti a kontroly správania. Prichádzajúca priemyselná revolúcia 4.0 preto v sebe zahŕňa príležitosti, ale aj riziká.
Nové technológie vytvárajú aj v súčasnosti na pracovnom trhu nové možnosti. Aj keď sa 70 miliónov miest úplne zmení alebo zanikne, očakáva sa vznik ďalších 133 miliónov nových pracovných pozícií prispôsobených novej deľbe práce medzi strojmi a ľuďmi. Podľa prieskumu takmer 40% globálnych spoločností predpokladá, že vďaka automatizácii a novým technológiám vytvoria nové pracovné miesta a až 60% súčasných pracovných miest môže byť vďaka digitalizácii nahradených počítačmi alebo robotmi. Priemyselná revolúcia 4.0 vyprodukuje víťazov, ktorí z nej budú profitovať, ale rovnako porazených, ktorí pocítia straty.
„Budúcnosť práce je v našich rukách a bude do veľkej miery závisieť od politických rozhodnutí krajín. Od týchto rozhodnutí, našej schopnosti využiť potenciál bezprecedentných digitálnych a technologických zmien a schopnosti vyrovnávať sa s prekážkami závisí, či uspejeme alebo zlyháme.“
– Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
Lídrom robotizácie je Nemecko
Základom štvrtej etapy priemyselnej revolúcie je internet vecí. Úlohy, pri ktorých sa rutinne opakujú činnosti, prevezmú stroje a ľudia prejdú na tvorivé pracovné miesta. Za pomoci komunikácie medzi strojmi v továrni by mala drasticky zvýšiť produktivitu a priniesť tak zmenu v priemyselnom odvetví. Prístroje nebudú nastavené len na vykonávanie určitého výkonu, ale budú prispôsobené rôznym požiadavkám. Prispôsobiteľnosť strojov bude angažovať zákazníkov do výrobného procesu. Elasticita správania a využívania prístrojov tak bude znamenať drastické zníženie nákladov na výrobu.
Ak by robotizácia výroby likvidovala pracovné miesta, krajiny ako Japonsko, Južná Kórea alebo Nemecko by museli bojovať s apokalyptickou nezamestnanosťou. Nemecko, ako absolútny líder robotizácie v Európe, má však aktuálne najnižšiu nezamestnanosť za posledných 25 rokov, hoci počet robotov v Nemecku rastie nadpriemerne. Fabrika Siemensu v Ambergu je zo 75% automatizovaná a ľudský zásah je potrebný väčšinou len pri montáži zariadení a pri koordinovaní niektorých zložiek výrobného procesu. Výsledkom je prudký nárast produktivity a pravdepodobnosť defektného produktu je len 0,0000115%. Dokonca aj Slovensko patrí v robotizácii k lídrom a počet používaných robotov u nás neustále stúpa. Zároveň nám stúpa aj zamestnanosť.
Rastúci trend používania robotov vo výrobe má potenciál prekresliť mapu globálnych hodnotových reťazcov. V minulosti firmy presúvali produkciu z vyspelých krajín do rozvíjajúcich s lacnou pracovnou silou. V súčasnosti čoraz viac jednotlivých príkladov celosvetovo pôsobiacich firiem, ako aj empirických štúdií, poukazuje na fakt, že dochádza k presúvaniu produkcie späť do vyspelých krajín.
Umelou inteligenciou na vyššiu úroveň
Aby súčasná priemyselná revolúcia pokračovala v prospech priemyselných krajín, priemyselné podniky, vládni úradníci, vedci a sociálni partneri musia spoločne budovať iniciatívy podobné úspešnej priemyselnej revolúcii 4.0. Tento celosvetovo zavedený koncept bude modernizovaný umelou inteligenciou, pretože táto technológia sa bude nachádzať vo všetkom v budúcnosti. Vrátane IT, výroby, prevádzky priemyselných závodov, samotných produktov a služieb. Priemyselná umelá inteligencia dokáže posunúť priemyselnú revolúciu 4.0 na vyššiu úroveň.
„Nástroje digitálneho podniku sa rozširujú najmä v automobilkách, ktoré akútne potrebujú flexibilitu, pružnú reakciu na požiadavky zákazníkov, skracovať výrobné časy, zvyšovať kvalitu a efektivitu. Z výrobnej linky schádza každú minútu iný model auta s rozličnou výbavou, čo prináša úplne nové nároky na systémy riadenia na všetkých úrovniach. Technológie digitálneho podniku však postupne prenikajú aj do iných odvetví spracovateľského priemyslu.“
– Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj
Výskumníci z Mannheimskej univerzity tvrdia, že umelá inteligencia ohrozí len 9 % pracovných miest, prieskum OECD hovorí o 14 % a vedci z Oxfordskej univerzity vo svojom dokumente odhadujú, že 47 % pracovných miest bude ohrozených automatizáciou. Možno iba odhadovať, ako bude na pracovné miesta pôsobiť najnovší vývoj v oblasti umelej inteligencie a mobilnej robotiky. To však nehovorí nič o tempe, ktorým budú pracovné miesta automatizované. Vývoj ukazuje, že najviac vystavení automatizácii sú pracovníci v zamestnaniach, kde sa vyžaduje nižšia úroveň vzdelania a kde sú (zvyčajne) aj nižšie príjmy. Štúdia OECD, ktorá nezahŕňa demografické premenné hovorí, že automatizovaných by malo byť 6 % (Nórsko) až 33 % (Slovensko) pracovných miest.
