V snahe znížiť stále vysokú nezamestnanosť štát od 1. marca 2017, vďaka právnej úprave zakotvenej v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, zaviedol nové pravidlá osobného bankrotu. Jeho cieľom je dať druhú šancu tým, ktorí sa ocitli v „dlhovej pasci“ a sami sa z nej nevedia dostať.
Finančná gramotnosť sa zlepšuje, avšak ešte stále sa stane, že splácame jeden úver druhým. Problém nastáva, ak výška splátok prevyšuje tretinu nášho príjmu. Komplikácie však so sebou prináša aj strata zamestnania alebo choroba, v dôsledku ktorej nie je možné prácu vykonávať. Osobný bankrot je jedným z riešení, ako sa z nepríjemnej situácie dostať.
Očakáva sa klesajúca tendencia?
Počet exekúcií sa v roku 2018 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi prudko znížil. Hlavným dôvodom poklesu boli legislatívne zmeny v osobných bankrotoch. V prvom štvrťroku tohto roku ich počet dosiahol 3 545 a v treťom štvrťroku až 4 782. V medziročnom porovnaní v treťom štvrťroku 2019 zbankrotovalo o 22,55 % viac dlžníkov než v rovnakom období minulého roka. Avšak v porovnaní s posledným štvrťrokom minulého roka s 3 600 osobnými bankrotmi, je to o 1,53 % menej. Klesajúcu tendenciu je teda možné očakávať aj v budúcom roku.
„Za prvých deväť mesiacov tohto roku bolo vyhlásených 12 665 osobných bankrotov. V októbri bol ich počet od januára 2019 vyšší než za celý minulý rok, v ktorom bolo vyhlásených 13 848 osobných bankrotov. Všeobecne tiež platí, že viac bankrotujú muži ako ženy. Z hľadiska veku sú najviac zastúpení štyridsiatnici, avšak v marci 2019 bolo vo vekovej skupine 70-ročných dlžníkov výrazne viac žien ako mužov.“
– hlavná analytička CRIF, Jana Marková
Predtým ako bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská prišla s novým zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, bola možnosť osobného bankrotu pre bežného človeka takmer nedosiahnuteľná. Pred účinnosťou tejto novely neexistovali žiadne reálne štatistiky, na základe ktorých by sa dalo predpokladať, aký oň bude záujem. V súčasnosti však o oddlženie môže požiadať každá fyzická osoba bez výnimky. K oddlženiu dochádza v momente nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo uznesenia o určení splátkového kalendára, v ktorom súd dlžníka oddlží.
Ide to aj jednoduchšie
Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom, je oprávnený domáhať sa zbavenia svojich dlhov konkurzom alebo splátkovým kalendárom. S oddlžovacou firmou nehrozia žiadne falošné sľuby, ale môžete sa spoľahnúť na sľubovaný výsledok. Dlžník telefonicky alebo osobne kontaktuje príslušnú kanceláriu, kde sa oboznámi o možnostiach oddlženia. Do 24. hodín je telefonicky kontaktovaný a objedná sa do najbližšej kancelárie oddlžovacieho špecialistu.
Klientovi je odprezentovaný celý postup jeho oddlženia. So špecialistom uzatvorí objednávku na Posudok jeho finančnej a majetkovej situácie a zistí, či spĺňa všetky požiadavky stanovené zákonom. Následne mu je do 7 dní vypracovaný Posudok a návrh riešenia. Po jeho odovzdaní je klientovi garantovaný schválený osobný bankrot súdom. Zároveň dostane vypracovanú Žiadosť o osobný bankrot so všetkými prílohami. Podpísaná žiadosť je za klienta odoslaná Centru právnej pomoci. Počas celého procesu oddlženia je klient monitorovaný až do úplného zbavenia dlhov.
Dlhy trápia aj právnikov
Predstava, že medzi dlžníkmi sú iba finančne negramotné osoby, je mylná. Klientmi sú okrem iných bývalí úspešní podnikatelia, dokonca právnici, správcovia konkurznej podstaty či burzoví makléri. Časté sú aj prípady druhotnej platobnej neschopnosti. Živnostníci nie sú schopní splácať svoje dlhy voči poisťovniam a preto si vzali úvery, ktoré nezvládali splácať.
„Dôvodom osobného bankrotu je hlavne vysoké zadlženie, kedy človek nesprávne odhadol svoje možnosti splácania alebo si v časoch prosperity nabral na „svoje plecia“ príliš veľa pôžičiek. Ďalším dôvodom je, že dlžník nemá žiadne úspory, ktoré by mohol použiť na splácanie dlhov v prípade výpadku alebo poklesu svojho príjmu. A v neposlednom rade môže človeka do bankrotu dostať aj výpadok príjmu spôsobený napríklad dlhodobejšou nezamestnanosťou alebo zdravotnými problémami.“
– analytička Poštovej banky, Jana Glasová
Zastavenie starej exekúcie môže nastať v prípade, pokiaľ dlžník alebo veriteľ zanikli bez právneho nástupcu a exekúcia bola začatá pred 1. aprílom 2017. To, či je veriteľom fyzická osoba, firma, alebo štát nie je pri ukončení starej exekúcie rozhodujúce. Jej zastavenie môže byť realizované aj na návrh veriteľa. Ten je zároveň v súvislosti so zastavením starej exekúcie povinný uhradiť len paušálne trovy exekútora.
Či sa podarí naplniť úmysel zákonodarcu umožniť dlžníkom zbaviť sa svojich dlhov a tým ich aj motivovať viesť riadny život, ukáže až aplikačná prax konkurzných súdov, ako budú pristupovať k jednotlivým návrhom a tiež aktivita dlžníkov.
