Veľká noc je sviatkom, ktorý oslavuje príchod jari a nového života. Medzi symboly Veľkej noci patria kraslice – maľované a zdobené vajíčka, bahniatka, veľkonočný zajac alebo baránok. Považuje sa za sviatok plný radosti a nádeje. Je zároveň najväčším sviatkom z pohľadu kresťanstva, kedy sa na celom svete pripomína umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Na druhej strane sa so sviatkom spájajú mnohé pohanské či ľudové tradície. Termín Veľkej noci sa určuje podľa splnu mesiaca – je to prvá nedeľa po prvom splne po jarnej rovnodennosti.
Čo sa týka sviatočného jedla, na Zelený štvrtok, ako prezrádza názov, tradične nájdeme na stole niečo zelené. To znamená, že sa podávajú jedlá obsahujúce zelenú zeleninu, ako sú cukety, špenát, uhorky, kapusta, brokolica, hrášok alebo šalát. V mnohých krajinách sa na Veľký piatok dodržuje prísny pôst, jedáva sa raz denne, vynechávajú sa mäsité jedlá. Miesto nich sa konzumujú ryby. Pije sa čistá voda. Týmto dňom sa končí pôstne obdobie trvajúce od Popolcovej stredy. Preto sú stoly na Veľkonočnú nedeľu aj pondelok bohato preplnené dobrým jedlom.
Slovensko
Na Slovensku je na Veľkonočný pondelok zaužívaná tradičná oblievačka a šibačka. Muži a chlapci chodia na návštevy oblievať vodou a symbolicky šibať korbáčom ženy a dievčatá. Korbáč sa vyrába upletením z vŕbových prútov a je ozdobený pestrofarebnými stužkami. V niektorých regiónoch, prevažne na dedinách sa ešte aj dodnes oblieva vedrami plnými vody, ako tomu bolo kedysi, ale niekde je to už len symbolické a používa sa voňavka alebo kolínska. V minulosti boli počas tohto zvyku ženy oblečené v ľudovom kroji. Verí sa, že ženám prinesie zdravie a krásu po celý rok, hoci väčšina z nich ho príliš nemá v obľube.
Maďarsko
V Maďarsku majú tradíciu podobnú Slovensku. Tu sa však praktizuje len oblievačka. Maďari nepoznajú šibanie korbáčmi. Ženy ich za to odmenia maľovanými kraslicami zdobenými geometrickými tvarmi a ornamentmi. Takmer na každom stole sa na Veľkú noc nachádza veľkonočný baránok, vajíčka natvrdo, rôzne druhy šunky a zapletané briošky. V Maďarsku radi jedia chutnú klobásu s horčicou a chrenom, ktoré nesmú chýbať na sviatočnom stole a jedia sa aj s inými jedlami.
Nemecko
Veľkonočným zvykom býva hľadanie veľkonočných vajec. Rodičia ich ukryjú v záhrade a deti ich majú za úlohu hľadať. Veria, že ich tam schoval veľkonočný zajac alebo líška. Nemci sa na Veľkú noc lúčia so zimou a vítajú jar usporadúvaním veľkonočnej vatry, počas ktorej pália drevo z vianočných stromčekov. V tejto krajine je obľúbené zdobiť strom aj na Veľkú noc, a to farebnými vajíčkami. V Nemecku sú na Zelený štvrtok obľúbené jedlá s medvedím cesnakom alebo rozmarínom. Na Veľký piatok sa konzumuje losos s cestovinami, rybia polievka, sleď a zemiaky v šupke alebo rybie filé. Deň pred Veľkonočnou nedeľou slúži na prípravu jedál a pečenie. Tradičné sú tvarohové zajace, veľkonočný chlieb, kysnuté pletence alebo koláče. Veľkonočná nedeľa je vrcholom sviatkov, a preto sa na stôl dostáva veľa dobrôt. Klasikou sviatočného obeda je bravčová panenka, šunka, koláče, pečený zajac alebo baránok.
Bulharsko
V Bulharsku dominuje pravoslávne náboženstvo, ktoré sa riadi podľa juliánskeho kalendára. Veľkonočné vajíčka sa farbia skoro ráno na Zelený štvrtok alebo Bielu sobotu. Prvé vajíčko musí byť namočené do červeného farbiva symbolizujúceho krv Krista. Potom sa umiestni na viditeľné miesto v dome, čím nahradí vajíčko z minulého roka, aby prinieslo zdravie, prosperitu a šťastie všetkým obyvateľom domu. Považuje sa za symbol znovuzrodenia a nových začiatkov. Boj o veľkonočné vajce je jedným z momentov Veľkej noci, na ktorý deti čakajú vždy s radosťou. Spočíva v tom, že dvaja ľudia držia vajíčko a udierajú do súperovho. Víťazné vajce sa nazýva „borák“. Podľa tradície sa osoba, ktorá zvíťazila, bude tešiť zdraviu, prosperite a šťastiu. Ďalšou dôležitou súčasťou veľkonočných zvykov je príprava veľkonočného „kozunaku“. V Bulharsku sa objavil začiatkom 20. storočia. Je to chlieb, ktorý sa vyrába zo sladkého kysnutého cesta. Často sa mieša s hrozienkami a plní makom či vlašskými orechmi.
Rumunsko
Rumunsko je rovnako štátom, kde vyznávajú pravoslávne náboženstvo. V pravoslávnej tradícii sa ľudia pred Veľkou nocou sedem týždňov postia. Veľký význam má aj Zelený štvrtok. Zvyčajne v tento deň ľudia upratujú domácnosť. Maľujú sa vajíčka a pripravuje sa pasca – chlieb so syrovou plnkou. Hlavným chodom na Veľkú noc býva jahňacina, ktorá sa podáva napríklad so zemiakmi. Ľudia sa vo veľkonočné ráno umyjú čistou vodou, oblečú si nové šaty a idú do kostola. Keď sa vrátia domov, trávia čas so svojimi najbližšími.
Chorvátsko
Chorváti na Veľký piatok jedia bakalar – tresku so zemiakmi. V Chorvátsku býva zvykom dávať veľkonočné vajíčka ako darček blízkym priateľom a rodine. Symbolizujú šťastie, lásku a prosperitu. Na veľkonočné raňajky je typické jesť vajcia, šunku, jarnú cibuľku, reďkovku, chren, francúzsky šalát či tradičný chlieb. Nazýva sa pinca alebo sirnica, pripravuje sa zo sladkého pikantného cesta a má tvar veľkej žemle. Aj tu existuje rodinný zvyk – boj o veľkonočné vajce, ktorý sa teší veľkej popularite.
Ktoré veľkonočné sviatky sa praktizujú u vás doma?
