Platové rozdiely medzi mužmi a ženami pretrvávajú a sú pálčivou témou takmer na celom svete. Podľa analýzy medzinárodného portálu, ženy zarábajú na rovnakých pozíciách v jednotlivých krajinách Európy v priemere o 2 – 11% menej ako muži.

Zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu zakotvila už zmluva o založení Európskych spoločenstiev v roku 1957. Realita je však po viac ako pol storočí taká, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov stále pretrváva. Za posledných 10 rokov bolo dosiahnuté iba nepatrné zlepšenie.

Sú platové rozdiely badateľné?

Nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien spočíva v priemernom hrubom hodinovom zárobku. Do úvahy sa neberú faktory, ktoré ovplyvňujú výšku platu – napríklad vzdelanie, odpracované hodiny, druh zamestnania, prerušenie kariéry alebo práca na čiastočný úväzok. Celkovo ale štatistiky ukazujú, že ženy v EÚ zvyčajne zarábajú menej ako muži.

Kratšia pracovná doba sa týka 7% zamestnaných žien, v prípade mužov sa jedná o podiel presahujúci 3%.

Platové rozdiely súvisia aj s materskou či rodičovskou dovolenkou

Odlišnosť v odmeňovaní sa medzi jednotlivými európskymi krajinami značne líšia. Najvyššie sú v Estónsku (22,7%), Nemecku (20,9%), Česku (20,1%), Rakúsku (19,6%) a Slovensku (19,4%). Najmenšie rozdiely v platoch vykazujú Rumunsko (3%), Luxembursko (4,6%), Taliansko (5%), Belgicko (6%), Slovinsko (8,7%) a Poľsko (8,8%).

V EU žena priemerne zarába o 15% menej ako muž.

Najčastejší dôvod nižších platov žien (približne 30% celkového rozdielu v odmeňovaní) sa odvíja od práce v relatívne málo platených odvetviach (napríklad starostlivosť, predaj alebo vzdelávanie). Naopak, v lepšie platených zamestnaniach v oblasti vedy, technológií či inžinierstva je veľmi vysoký podiel mužov (viac ako 80%).

V rámci rovnakých profesijných kategórií sú ženy hodnotené menej, prípadne sa po návrate z materskej dovolenky dostávajú do nižšej platovej triedy alebo musia s budovaním kariéry začať odznova.

Spravodlivé odmeňovanie prináša výhody celej spoločnosti

Nerovnosť v odmeňovaní žien a mužov sa zvyšuje aj s vekom. Pri vstupe žien na trh práce je táto odlišnosť pomerne nízka a v priebehu kariéry sa spolu s narastajúcimi požiadavkami rodinného života prehlbuje. Ženy preto aj menej usporia, menej investujú a v starobe im viac hrozí chudoba.

Vyrovnať odmeňovanie nie je iba otázkou elementárnej spravodlivosti. Posilnila by sa tým aj ekonomika, pretože by mali ženy väčšiu kúpnu silu a mohli by viac investovať. Tým by sa zvýšili aj daňové príjmy štátov a odľahčilo zaťaženie systémov sociálneho zabezpečenia. Zníženie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov o 1 percentuálny bod by však viedlo k zvýšeniu hrubého domáceho produktu o 0,1%.

V otázke znižovania platových rozdielov je do veľkej miery potrebná aj väčšia asertivita a povedomie žien o možnosti platovej negociácie (rokovanie, uvedenie cenného papiera či zmenky do obehu alebo ich predaj).