Po Brexite, ktorý v Európskej únii očakávame už druhý rok, nastanú veľké zmeny vo fungovaní spoločného obchodu, pohybu osôb, tovaru či služieb. Budú zamestnávatelia z Brexitu profitovať? Aké negatíva a pozitíva prinesie odchod Británie z Európskej únie?
Odchod Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) bez dohody, teda tvrdý brexit, by podľa najnovšej štúdie najsilnejšie zasiahol pracovný trh na Malte, v Írsku, Belgicku a na Slovensku. Tieto krajiny majú s Britániou intenzívnu výmenu tovarov a služieb. Veľká Británia importuje približne 38% potravín, pričom EÚ tvorí veľkú časť dovozu potravinárskych výrobkov. Táto otvorenosť však už čoskoro skončí.
Vystúpenie Británie z EU najviac ovplyvní poľnohospodárstvo
Podľa štúdie belgickej Katolíckej univerzity v Lovani sa ukázalo, že prípadné vystúpenie Veľkej Británie z EU by malo fatálne následky pre ekonomiku celej Európy. O prácu kvôli Brexitu môže prísť až 1,2 milióna ľudí, ktorí tam v súčasnosti pracujú. Vzhľadom k tomu, že európsky trh je tak silne previazaný, Brexit sa dotkne nás všetkých. Tvrdý Brexit by postihol v jednotlivých krajinách rozličné odvetvia. V Brazílii a v Bulharsku by napríklad najviac utrpelo poľnohospodárstvo, v Nemecku a Česku automobilový priemysel, v Belgicku a Rakúsku maloobchod a veľkoobchod.
„V súčasnom globalizovanom svete možno predpokladať, že ak by nastal nedostatok niektorých druhov tovarov, priestor na trhu by bol vo väčšine prípadov veľmi rýchlo vyplnený ponukou konkurencie, či už z členských krajín EÚ alebo preferenčnými dovozmi.“
– hovorca ministerstva hospodárstva
Európsky jednotný trh stojí na princípe voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Po odchode Británie z EÚ táto dohoda prestane platiť. Svojím odchodom spustí reťazec, ktorý sa pravdepodobne bude ťahať niekoľko rokov a postupne sa tak dotkne nás všetkých. Paradoxom je, že Brexit sa dotkne trhu práce aj samotných Britov. Podľa belgickej štúdie by ich o prácu mohlo prísť viac ako pol milióna. Samozrejme bude to výrazne vplývať aj na ostatné krajiny Európy. O zamestnanie by mohlo prísť približne 291 tisíc Nemcov, 141 tisíc Francúzov, 139 tisíc Talianov či tiež 122 tisíc Poliakov. Samozrejme odchod Británie z EÚ prinesie viacero problémov.
O prácu príde viac ako 1,2 milióna ľudí
Mnohí analytici predpovedajú, že nezamestnanosť v Británii, ktorá sa momentálne pohybuje okolo úrovne 5%, čo je najnižšia úroveň za zruba 10 rokov, po odchode z EÚ stúpne. Spomalenie ekonomiky sa negatívne dotkne aj platov. Britský Národný inštitút pre hospodársky a sociálny výskum predpovedal, že reálne mzdy budú po odchode z EÚ do roku 2030 o 2,2 až 7% nižšie ako v prípade, keby Británia zostala v bloku. To kontrastuje s tvrdením stúpencov Brexitu, ktorí argumentovali, že trh práce bude po odchode z únie dynamickejší, keď ho nebudú brzdiť európske regulácie.
Referendum ovplyvnila aj migračná kríza, ktorá nastala v roku 2016. Nemecko chcelo riešiť kvóty a problém týkajúci sa migračnej krízy prostredníctvom akčného plánu medzi EÚ a Tureckom. Ten by znamenal dobrovoľné prijímanie migrantov z Turecka. Problémom sa stala aj otázka o odchode Británie z EÚ, nakoľko podľa štatistík ročne príjme Spojené kráľovstvo viac migrantov než ktorákoľvek iná členská krajina EÚ (vrátane Nemecka). Už pred oficiálnym vyhlásením referenda začali zahraničné banky s pobočkami v Londýne kalkulovať ich presun do inej európskej metropoly.
„V súčasnosti tvoria pracovníci z cudziny dôležitú časť britskej ekonomiky, pracovný trh je hladný po nových silách. Ak nepríde ku katastrofálnej recesii, nebude veľký záujem robiť existujúcim zamestnancom akékoľvek problémy, nech už prebehne akýkoľvek scenár,“
– analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz
V prípade tvrdého Brexitu by prišla Veľká Británia o viac ako 1,2 milióna zamestnancov z celej Európskej únie, ktorú momentálne zamestnáva. Tento krok by bol obrovským šokom pre britskú ekonomiku, ktorý by mohol mať fatálne následky.
Británia ako „tretia krajina“
Británia môže po novom v budúcnosti fungovať aj v režime „tretej krajiny“ podľa pravidiel WTO (Svetová obchodná organizácia). To znamená, že by si pravidlá migračnej politiky určovala sama. V tomto prípade pravdepodobne predstaví nejaký bodovací systém ako má Austrália a zamestnanci z cudziny budú prijímaní prioritne podľa schopností. Najpravdepodobnejšou alternatívou je, že v Británii budú môcť ľudia z Únie naďalej pracovať bez zásadnejších problémov, no nebudú môcť získať napríklad sociálne dávky. Predpokladá sa, že odpor voči migrantom v tejto krajine spočíval skôr v neochote vyplácať tieto dávky. Na druhej strane však platí, že niektoré profesie nie sú ochotní Briti robiť, preto budú aj naďalej potrebovať pracovnú silu zo zahraničia.
„Brexit vyvoláva v investoroch neistotu a vplýva na ekonomický rast tým, že rozhodnutia o investíciách a rozvoji sa odkladajú, či dokonca presúvajú geograficky. Vplyv Brexitu je jednoznačne negatívny pre Európu a jej ekonomický rast,“
– člen predstavenstva a vedúci úseku riadenia investícií DSS Poštovej banky
Odchod Veľkej Británie z Európskej únie sa zdá ako neodvrátiteľný fakt, preto bude našou úlohou využiť túto vzniknutú šancu v plnej miere a pokúsiť sa maximalizovať pozitívne vplyvy voči ekonomike. Zároveň bude potrebné minimalizovať negatíva, ktoré plynú z odchodu Spojeného kráľovstva z európskeho spoločenstva. Britské firmy tak budú nútené prerozdeliť svoju výrobu a pôsobisko, aby si zachovali svoju konkurencieschopnosť. Takýmto spôsobom bude eminentným záujmom britských firiem vytvárať pobočky v Európe. Po vystúpení z Únie zostanú parametre migrácie nezmenené a v rámci Veľkej Británie nedôjde k zvýšeniu regulačnej flexibility.
