Na deň, kedy chodí obdarúvať bielovlasý sympatický muž odetý do červeného, sa teší každé jedno dieťa. Menšie i väčšie, ale nadšenci sa nájdu aj v radoch dospelých. Tak, ako pri všetkom, aj pri oslave tohto dňa platí príslovie: Iný kraj, iný mrav. V jednotlivých krajinách sa slávenie od seba odlišuje, niekde vládne viac rozdielov, niekde menej. Ak budete tráviť tento sviatočný čas prácou v zahraničí, príde vhod vedieť, ako sa slávi práve v daných krajinách. Rovnako v každom štáte sa postava pripomínajúca milého dedka volá inak. Na Slovensku či v Čechách ho poznajú ako Mikuláša.

Ako to celé vzniklo?

Mikuláš bol biskup žijúci a pôsobiaci v Myre, na území súčasného Turecka. Hoci toto mesto by sme pod týmto názvom hľadali márne, nájdeme ho pri meste Demre v obľúbenom dovolenkovom letovisku Antalya. Legenda hovorí, že Mikuláš pomohol chudobnému mužovi, ktorý mal tri dcéry. Ten bol kvôli nemajetnosti takmer donútený spraviť z nich neviestky. Pretože im nedokázal zabezpečiť veno. V tom čase vládli pravidlá, že bez neho sa žena nemohla vydať.

Mikuláš sa v mladom veku stal sirotou a zdedil po rodičoch veľký majetok. Hovorí sa. že položil na okno mužovho domu hrudky či mešec zlata (zdroje sa rôznia), čo sa opakovalo po trikrát. Tým zachránil jeho rodinu. Vďaka tomu vznikla tradícia rozdávania darčekov. Deň, kedy zomrel, sa oslavuje vo väčšine zemí ako sviatok Mikuláša. Pripomína sa jeho štedrosť a dobrota. Traduje sa, že rozdávanie sladkostí sa zaužívalo v Holandsku, odkiaľ sa dostalo do Severnej Ameriky. Druhou verziou je, že zvyk prišiel z Nemecka.

Mikuláš v Holandsku

V holandčine znie meno obdarúvajúceho Sinterklaas. Už prvú sobotu po 11. novembri prichádza parníkom zo Španielska, kde žije po zvyšok roka. Spolu s Čiernym Petrom, ktorý nahrádza čerta (typického pre iné kultúry), prichádzajú odmeniť dobré deti a pokarhať tie, ktoré neposlúchali. Rozpráva sa, že Čierny Peter poslušné deti zabáva a tie, ktoré sú ich pravým opakom, berie do vreca naspäť so sebou.

Holandské mestečká oslavujú tento sviatok odlišným spôsobom. Všade sa síce konajú sprievody, počas ktorých k nim Sinterklaas zavíta, ale prichádza na rozličných dopravných prostriedkoch. Niekam príde na lodi, inam na koni alebo koči, niekam dokonca helikoptérou. Navštevuje nemocnice a školy, kde obdarúva deti. Tie na oplátku nechávajú misku s vodou, mrkvu či seno jeho sobom, aby sa občerstvili. V predvečer sviatku sa rodiny stretávajú počas spoločnej večere. Na stole nechýbajú sušienky v tvare Mikuláša. Pochutnávajú si na sladkostiach z marcipánu a mandľových perníkoch. Potom, čo Sinterklaas roznosí nádielku, údajne sa vracia z prístavu v Rotterdame naspäť do Španielska.

Mikuláš v Belgicku

Podobne ako v Holandsku s Mikulášom chodí pomocník, Čierny Peter. Dávne legendy tvrdia, že prichádzajú spolu zo Španielska. A deti veria, že tam žijú s trpaslíkmi. Do Belgicka pricválajú 5. decembra na bielych koňoch, jazdia po strechách a cez komíny deťom posielajú darčeky. Postava pomocníka nezobrazuje zlú bytosť a nie je ani symbolom čerta. Belgické deti na tento sviatok dostávajú väčšie a hodnotnejšie dary a na Vianoce sú obdarované maličkosťami a sladkosťami. Niektoré rodiny nechávajú pri krbe vodu pre Mikulášove kone, niektoré deti rodičov presvedčili, aby tam nechali pre Mikuláša džbán piva. Prípravy na sviatočný deň sa začínajú na začiatku novembra. Keďže je Belgicko známe ako krajina čokolády, obchody sú plné čokoládových figúrok Mikuláša. Najväčšie z nich sú vysoké viac než pol metra.

Mikuláš v Nemecku

V rámci jednotlivých regiónov sa oslavy líšia. V Bavorsku sprevádza Mikuláša hrôzu naháňajúci Krampus. V ostatných spolkových krajinách ho sprevádza sluha Ruprecht. Obidvaja, Krampus i Ruprecht, sú synonymom čerta, no Ruprecht nie je taký hrôzostrašný. Deti sa snažia postrašiť, aby sa do budúcna vyvarovali neposlušného správania. Niekoľko spolkových krajín je známych tým, že deti v nich dávajú do topánok seno a mrkvu pre Mikulášove kone či soby. Tradičným zvykom je konzumovať pečivo z kysnutého cesta v tvare Mikuláša, čo je podobné ako v Holandsku. Ďalším typickým pokrmom tohto dňa sú pečené jablká s vanilkovým krémom plnené orieškami, hrozienkami a cukrom či palacinky.

Mikuláš v Rakúsku

Večer pred sviatkom Mikuláša prechádza ulicami mesta postava oblečená v biskupskom kostýme nazývaná Svätý Nikolaus. Nechodí sám, ale sprevádza ho skupina krampusov, strašidelných postáv v drevených maskách, kožuchoch a s rinčiacimi kravskými zvoncami, vyzbrojených vetvičkami a popolom, aby potrestali tých, ktorí boli zlí. V Rakúsku je Krampus typickou postavou mikulášskeho obdobia tak, ako v Bavorsku. Rituál pochodu čertov, ako sa tento sprievod označuje, sa rozšíril do Rakúska z alpských dediniek a v posledných desaťročiach sa stal veľmi populárnym. Zúčastňujú sa ho stovky návštevníkov z celého regiónu. Na iných miestach ale Svätý Nikolaus stále chodí od domu k domu, aby navštívil rodiny. Predtým, ako rozdá vrecia s dobrotami, počúva deti a povie im, či sa majú na budúci rok polepšiť.

Mikuláš v Maďarsku

V Maďarsku Mikuláš navštevuje deti v celej krajine vždy 6. decembra večer. Namiesto pančúch nad krbom si deti dávajú topánky do okna, aby ich naplnil podľa toho, či boli počas roka dobré alebo nie. V starších časoch boli poslušné deti odmeňované výberom sladkostí, sezónneho ovocia a orechov. V súčasnosti dostávajú viac-menej sladkosti a čokoládu. Jednou z vecí, ktorú nájdu vo svojom balíčku, je čokoláda v tvare Mikuláša. Neposlušné deti dostanú prút, ktorý pripomína malú metlu vyrobenú z vetvičiek, čo symbolizuje, že dostanú trest.

Samozrejme, nikto nie je len dobrý alebo len zlý, takže deti zvyčajne nájdu v topánke aj dobroty, aj prúty. Mikuláš navštevuje škôlky a školy (dokonca aj univerzity). Deti si pripravujú pesničky a básničky, ktoré spievajú a recitujú. Mikuláša sprevádza postava Krampusa, ktorý má za úlohu strašiť nevychované deti. Tie majú možnosť sadnúť si Mikulášovi na kolená a rozprávať sa s ním o svojom správaní počas roka. Aj dospelí nosia v tento deň všade mikulášske čiapky. Tieto tradície sú veľmi podobné aj v iných krajinách.

Mikuláš v Chorvátsku, Rumunsku, Poľsku

V Chorvátsku sprevádza Mikuláša tiež čert Krampus. Rovnako si deti v predvečer dňa prichystajú na okno vyčistené topánky, v ktorých si ráno nájdu darček, sladkosti, ovocie alebo sušené plody. V Rumunsku chodí Moş Nicolae, ktorý deťom v noci z piateho na šiesteho decembra necháva papuče či zimné topánky naplnené sladkosťami, drobnosťami a ovocím. Neposlušné deti dostanú za trest prúty. Spolu so sympatickým obdarúvateľom chodí Krampus, ktorý aj tu zanechá prúty. Tradícia Mikuláša v Poľsku je kombináciou západných i východných vplyvov. V poľštine je to Mikolaj, kto prichádza k deťom 6. decembra a necháva im doma vo vianočnej pančuche čokoládu a sladké dobroty alebo ich navštevuje v školách a materských škôlkach.

Mikuláš v Bulharsku

Tu sa neslávi Mikuláš, ale Nikulden. Je to odlišný sviatok. Nechodí ani Mikuláš, ani anjel a ani čert. Túto tradíciu v Bulharsku nepoznajú. Tento deň je oslavou menín Nikolasov a Nikolajov, čo sú variácie mena Mikuláš. Počas neho konzumujú jedlá z rýb, najčastejšie kapra s plnkou. Plnený býva šampiónmi, cibuľou, mrkvou, ryžou a korením.

Ako možno vidieť mnohé prvky mikulášskych osláv sú celkom podobné, ale môžeme pozorovať aj patrné rozdiely. Tradície sa približujú v závislosti od krajín, ktoré k sebe majú geograficky blízko.

Aké tradície praktizujete na Mikuláša vy doma so svojimi rodinami a blízkymi?