Keď do tejto kancelárie vstúpi nezainteresovaný človek, zostanete ohromený. Možno sa chvíľu bude spamätávať z toho, čo sa deje pred jeho očami, lepšie povedané z toho, čo počuje. Pracovné tempo je vysoké.
Kancelárske stolíky stoja vedľa seba a vytvárajú písmeno U. Za každým počítačom sedí muž alebo žena so slúchadlami na ušiach. Hovoria jeden cez druhého a angličtina znie celou miestnosťou. Sústredene sa pri tom pozerajú do monitorov, s človekom na telefóne zažartujú, sypú na neho fakty a artikulovane opakujú svoje otázky.
Sme na anglickom oddelení personálnej agentúry Atena a títo ľudia sú jej anglickí manažéri. Každý deň sa telefonicky spájajú so záujemcami o prácu opatrovateľov z východnej a strednej Európy aj s ľuďmi, ktorí si už na tejto pozícii uplatnenie našli v Holandsku alebo Anglicku.
Virtuálni poradcovia
Z vlaku v Londýne práve vystúpila Slovenka Mária. Cestuje za rodinou asi 90 kilometrov od hlavného mesta, v ktorom sa ocitla prvýkrát v živote. Jej telefonát preberie Zuzana Nemcová. Pani stojí uprostred stanice a chce, aby ju manažérka z kancelárie v Banskej Bystrici navigovala do metra. „Takéto situácie riešime bežne. Aj keď opatrovateľkám pošleme podrobné informácie, nevytlačia si ich a my im potom robíme pomocníkov na telefóne,“ zhodnotí Zuzana.
Ešteže žijeme vo svete moderných technológií. Mladá manažérka sa preklikne na mapu riadenú satelitmi a zrazu stojí takmer vedľa klientky – virtuálne. „Vyjdite zo stanice, choďte doľava, prejdite popri hoteli, prejdite cez križovatku a zíďte dolu schodmi do metra,“ naviguje Máriu.
Vynájsť sa
Manažér v tejto agentúre musí byť vybavený hneď niekoľkými vlastnosťami. Musí sa vynájsť – tak ako Zuzana, keď si to práve vyžaduje situácia. Telefón zdvihnúť s dobrou náladou, a keď ide do tuhého, zachovať si chladnú hlavu. Do Ateny totiž volajú zahraniční zamestnanci s čímkoľvek.
„Keď nejde kúrenie, keď nejde internet aj keď im rodina nepripravila obliečky. Volajú, keď sa zmení zdravotný stav seniora, o ktorého sa starajú, aj vtedy, keď umrie. Aj to patrí k životu a práci opatrovateľa. A my musíme zareagovať. Skontaktovať rodinu, vyriešiť reklamácie, zavolať sanitku. A vôbec nevadí, že sme od nich vzdialení viac ako tisíc kilometrov,“ objasňuje Zuzana.
Optimistickí flegmatici
Pri okne v rohu kancelárie sedí Michal a od ženy na druhej strane telefónu zisťuje informácie. „A ako ste na tom so šoférovaním, slečna, máte vodičský prekaz?“ Vyplní dotazník, ukončí hovor a upíja si z kávy. Hektické a rýchle. Tieto slová vraj najlepšie popisujú jeho povolanie.
„Človek robí každý deň s ľuďmi, nemôže byť teda cholerik. Skôr flegmatik, aby sa preniesol cez všetky situácie. Zároveň však optimista, pretože musí podržať opatrovateľky, byť im morálnou oporou,“ vysvetľuje. Michal pracuje v Atene dva roky a jeho kolegyne s humorom hovoria, že si svoje opatrovateľky rozmaznáva. „To viete, keď s nimi máte dobrý vzťah, viete ich upokojiť a zároveň spolu vybavíte všetko oveľa jednoduchšie.“
Prácu má rád, pretože aj keď je vyčerpávajúca, každý deň ho stavia do novej situácie. „Čo si vážim najviac? Že sme skvelý kolektív. Jeden na druhého sa môžeme stopercentne spoľahnúť. Aj teraz je kolegyňa na dovolenke a jej klientky volajú mne,“ opisuje Michal.
Energickí diplomati
Ateňáci na tomto oddelení musia za deň vybaviť aspoň šesťdesiat telefonátov. Niekedy sa šplhajú až k stovke. Volajú aj s rodinami a zahraničnými agentúrami, ktoré umiestňujú ich zamestnancov do holandských a anglických rodín. Pracovať musia s energiou, no zostať diplomatmi, mať v sebe obchodného ducha, zanietenie, no zachovať si odstup a profesionalitu.
A to aj vtedy, keď im opatrovateľka v deň plánovaného odjazdu zavolá, že na dohodnuté miesto, kde ju už čaká rodina, nevycestuje, pretože jej zomrela babka. „Túto vôbec najčastejšiu výhovorku vtedy zoberiem na vedomie a urgentne hľadám náhradu. Aj o tom je naša práca,“ dodáva Zuzana Nemcová.
