Všade v rámci Európskej únie sa stretávame s nedostatkom opatrovateľského či iného zdravotníckeho personálu, lekárov, ošetrovateľov a zdravotných sestier. Pozorujeme to v zdravotníckych zariadeniach aj zariadeniach pre seniorov. Čo prispieva k tomuto problému a čo sa s ním dá robiť?

Dôvody sú viaceré

Práca opatrovateľského personálu je považovaná za sociálne neatraktívnu, pritom ide o veľmi dôležitú prácu – zabezpečenie starostlivosti a pomoci zraniteľným. Mnoho rodín sa o staršieho príbuzného, ktorého navyše trápia rôzne diagnózy, nemôže postarať, pretože musia chodiť do práce a majú už vlastné rodiny. Ďalším dôvodom je fyzická i emocionálna náročnosť tejto práce. Opatrovatelia prichádzajú často do kontaktu so seniormi, ktorí majú závažné ochorenia alebo prežívajú neľahké stavy. Sú imobilní, majú demenciu, môžu ich prepadnúť časté výkyvy a zmeny nálad. Okrem toho je opatrovateľský personál v spoločnosti veľakrát nedocenený. Práci opatrovateľa sa neprikladá veľký zmysel. Táto práca je pre mnohých rovnako nezaujímavá z hľadiska finančného ohodnotenia. Lekári, zdravotné sestry, ošetrovatelia, sanitári aj opatrovatelia v domácnosti či domovoch dôchodcov pracujú cez sviatky, čo tiež býva prekážkou k motivácii vykonávať tieto profesie.

Riešením je zamestnať personál z cudziny

Aby mal kto vykonávať povolanie opatrovateľa a tiež zdravotnícke pozície, je potrebné integrovať na pracovný trh ľudí z iných krajín, ktoré nepatria do Európskej únie, a umožniť im pracovať v zdravotníckych zariadeniach i zariadeniach pre seniorov. Ide o tzv. krajiny tretieho sveta, ktoré sú všeobecne známe nízkou životnou úrovňou. Pre ľudí z rozvojových krajín je takáto práca atraktívna a majú o ňu záujem, pretože vo svojich krajinách zarábajú veľmi malé mzdy. Tie nie sú dostačujúce na to, aby pokryli bežné výdavky, a často nemôžu žiť ani dôstojný život. Okrem nízkych platov tu panuje aj vysoká miera nezamestnanosti. Pojem krajina tretieho sveta pochádza z čias studenej vojny. Bol zavedený na označenie krajín, ktoré sa počas nej nepridali na stranu USA (Prvého sveta) ani na stranu ZSSR (Druhého sveta). Cieľom poskytovania práce cudzincom je, aby ľudia, ktorí sú študovaní, kvalifikovaní a majú prax v odbore, mohli pracovať vo svojom odvetví a nemuseli byť odkázaní vykonávať podradnú prácu.

Prináša to výhody

Pracovníci z tretích krajín hľadajú lepšie pracovné príležitosti, ekonomické podmienky a celkovo vhodnejšie podmienky na život. To je dôvodom ich migrácie za prácou z domovských krajín. Ľudia z tretích krajín chodievajú v rámci štúdií na vysokej škole na stáž alebo výmenný pobyt do krajín Európskej únie, kde by potom chceli zostať pracovať. V tomto prípade je proces integrácie jednoduchší, pretože nevzniká agenda navyše. Zamestnávanie cudzincov má svoje výhody. Prispieva ku kultúrnej rozmanitosti a stieraní rozdielov. V prípade, že zamestnávateľ poskytne prácu cudzincom z krajín tretieho sveta, zlepší si konkurencieschopnosť tým, že rozšíri kontakty a vstúpi na ďalší trh. Ďalšou výhodou je, že táto pracovná sila je lacnejšia.

Proces integrácie

Aby mohli cudzinci pracovať v inej krajine, musia sa najprv integrovať do jej systému. Cieľom integrácie je pomôcť migrantom začleniť sa (nielen) do pracovného života. Prvý krok integrácie spočíva v tom, aby bol cudzinec kvalifikovaný a mohol vykonávať požadovanú prácu. Na to je nevyhnutné overenie kvalifikácie, vzdelania aj schopností uchádzača o zamestnanie pochádzajúceho z cudziny. V rámci krajín sa požiadavky aj doklady o vzdelaní môžu líšiť, čo sa týka konkrétnych pracovných pozícií. Ďalším dôležitým bodom je zoznámenie cudzinca s tunajšími zákonmi, predpismi a kultúrnymi zvyklosťami. Je podstatné, aby si migrant zvykol a dokázal prispôsobiť svoje správanie novému prostrediu. Samozrejme, integračný proces sa líši v závislosti od konkrétneho štátu a podmienok, ktoré stanovili jeho predstavitelia. Cudzinec musí získať povolenie na prácu v štáte, kde chce pracovať. Na to je nutné vybaviť potrebné dokumenty.

V Atene dávame príležitosť aj ľuďom z menej rozvinutých štátov. Aktuálne zamestnávame pracovníkov z Ukrajiny, kde stále vládne nepriaznivá situácia a krajina je zmietaná vojnou. V Atene by sme boli radi, ak by sa do budúcna v krajinách západnej Európy otvoril trh pre cudzincov z rozvojových krajín a dal im šancu na lepší život.