Syndróm vyhorenia je čoraz viac skloňovaným slovným spojením. Žalostnejšie je to, že tento fenomén je stále viac rozšírený. Prečo k nemu dochádza a ako dokážeme zamedziť jeho výskytu?

Syndróm vyhorenia – tichý zabijak

Pojem burnout (vyhorenie) zaviedol americký psychoanalytik Herbert J. Freudenberger v roku 1974, kedy ho opísal v časopise Journal of Social Issues. Popísal ho vďaka tomu, že spolupracoval s dobrovoľníkmi v pomáhajúcich profesiách v zariadeniach, ktoré zabezpečovali pre pacientov paliatívnu starostlivosť. Syndróm vyhorenia postihol práve týchto zdravotníkov. Definuje sa ako stav fyzického, emocionálneho, psychického aj mentálneho vyčerpania.

Dôvodom vzniku tohto ochorenia je život v uponáhľanej dobe, v ktorej sa kladie dôraz na výkon, úspech, dosiahnutie najlepších výsledkov, prílišný perfekcionizmus bez kompenzácie oddychom. Stretávame sa so zaužívaným tvrdením „Kto nehorí, nevyhorí.“ Najčastejšie toto ochorenie postihuje ľudí s veľkým entuziazmom pre prácu, ktorí si na svoje plecia zoberú toho veľa. Tento človek potom toto nadšenie paradoxne stráca a nahrádza ho frustrácia a znechutenie, nedostatok energie a v konečnom štádiu aj strata zmyslu života.

Niektoré profesie ohrozené viac

K syndrómu vyhorenia dochádza aj v závislosti od povolania, ktoré daná osoba vykonáva. Najviac ohrozuje ľudí, ktorí intenzívne prichádzajú do kontaktu s inými ľuďmi, či za niečo nesú veľkú zodpovednosť. Teda ľudia pracujúci najmä v zdravotníctve, školstve, v oblasti sociálnej starostlivosti a sociálnych službách. Na druhej strane sa nevyhýba žiadnej profesii a môže sa objaviť u každého bez rozdielu. K syndrómu vyhorenia prispieva pretrvávajúci stres, ktorý do jeho vzniku postupne vyústi.

Ako zistíte, že ste spadli do pasce?

Vyhorenie sprevádza viacero prejavov a príznakov. Je možné, že vás postretlo, ak na sebe spozorujete prejavy ako:

  • totálne vyčerpanie – medzi fyzické prejavy patria bolesti hlavy, bolesti pri srdci, žalúdočné problémy alebo problémy so spánkom,
  • utiahnutie sa do izolácie a prerušenie spoločenských kontaktov,
  • podráždenosť až agresia, ktorú človek nedokáže ovládať,
  • zvýšená chorobnosť – dochádza k oslabeniu imunitného systému, čo sa prejaví ako náchylnosť na choroby,
  • strata radosti, depresia až beznádej.

Štádiá syndrómu vyhorenia

Model syndrómu vyhorenia má podľa Christíny Maslach štyri fázy:

Nadšenie a preťažovanie

Prvá fáza sa vyznačuje ešte len tým, čo neskôr vedie ku katastrofe. A to idealistickým nadšením, človek sa chce rozdať, túži pracovať veľmi intenzívne a čo najlepšie, ako to ide. K tomu všetkému ho vedie obrovská túžba po sebarealizácii.

Emocionálne a fyzické preťaženie

V tejto fáze sa postupne začína prejavovať vyčerpanie. Postihnutá osoba si nevie určiť priority, má pochybnosti, dolieha na ňu únava. Už vtedy je dobré zájsť za odborníkom, čo však veľakrát nie je možné. Keďže sa táto fáza prejavuje popieraním problému, čo je obranným mechanizmom. Na druhej strane si v dnešnej uponáhľanej dobe ani nevšimneme svoju pochmúrnu náladu, ktorá postupne prerastá do horších fáz.

Dehumanizácia druhých ľudí ako ochrana pred vyhorením

U postihnutej osoby možno pozorovať nenávisť a zlosť voči iným, stratu záujmu, problémy s empatiou voči iným a z toho prameniace zlé vzťahy.

Stavanie sa proti všetkým a proti všetkému – vyhorenie

V poslednom štádiu je prítomný silný negativizmus a ľahostajnosť. Dochádza k úplnému zrúteniu a opúšťaniu sa, rovnako k náchylnosti k somatickým ochoreniam.

Rovnako aj problémy spojené so syndrómom delíme:

  • prvotné – človek pracuje stále viac, no nepociťuje nadšenie. Má chuť na všetko sa vykašľať. Dokonca má sklon povzbudiť sa látkami ako alkohol, lieky na upokojenie, káva. Prežíva náhle výbuchy hnevu či emócií v podobe plaču.
  • akútne – cíti, že nedokáže prekonať hnev a zlosť. Objavujú sa zdravotné problémy alebo prvé pocity, že nemá chuť žiť a radšej by zomrel.
  • chronické – vyhýba sa pracovným povinnostiam. Myšlienky na smrť sa zintenzívňujú, osoba odmieta hovoriť s rodinou o svojich problémoch alebo dáva v práci výpoveď. Nie je schopná priznať si problémy.

Prevencia

Tomuto negatívnemu fenoménu sa musíme snažiť predchádzať, pretože môže mať fatálne následky. Nejde len o obyčajnú prepracovanosť. Je potrebné tráviť veľa času s blízkymi, ľuďmi, ktorých máme radi. Stavte na zdravý životný štýl. Vhodné je zájsť na prechádzku a zažiť pobyt v prírode, kde načerpáte energiu. Ideálnym preventívnym krokom je vykonávanie nejakej športovej aktivity (beh, plávanie, joga). Môže to byť čokoľvek, čo vás baví. Venujte sa sebe samému, nájdite si na seba čas. Zbehnite na kozmetiku, masáž alebo na pivo s kamarátmi. Psychohygiena je najdôležitejšia. Ak cítite únavu, vezmite si pár dní dovolenky a navštívte vytúženú destináciu. Zamedzte rutine, ktorá zabíja, a vopred si plánujte, ako budete tráviť voľný čas. Vyhýbajte sa workoholizmu a perfekcionizmu.

My v Atene podnikáme kroky, ako predchádzať vyčerpaniu a prepracovanosti. Pravidelne chodíme na teambuildingy, počas ktorých si vyčístíme hlavu od pracovných povinností.

Syndróm vyhorenia a návrat do bežného života

Základným krokom, ako sa vymotať z bludného kruhu, je priznať si, že niečo s nami nie je v poriadku. Riešením je nájsť si rovnováhu medzi prácou a relaxom. Musíte si nájsť čas, kedy sa nebudete zaoberať pracovnými ani žiadnymi stresujúcimi záležitosťami. Nenoste si prácu domov. V prípade, že ochorením už trpíte, snažte sa venovať tomu, čo vám predtým robilo radosť. Ak cítite, že ste na tom tak, že potrebujete odbornú pomoc, nehanbite sa obrátiť na psychológa či psychiatra. Pomôžu vám vrátiť sa späť do normálneho života. Sú tu od toho a majú skúsenosti s ochorením.

Ak vás táto téma zaujala, môžete navštíviť portál, ktorý sa na ňu špecializuje a prináša ďalšie poznatky.