PREDSUDOK č.1: Nedostatočná kvalifikácia 

 Táto pracovná sila je nákladovo výhodnejšia, je však aj dostatočne kvalifikovaná?

Pre zamestnávateľov zo západnej Európy sú zamestananci na jednej strane výhodnejší, čo sa týka požiadaviek na výšku mzdy, no na druhej strane majú pochybnosti o ich odbornosti a kvalifikácii. Tento predsudok je pochopiteľný, pretože automaticky vyplýva z faktu, že vo všeobecnom rozvoji východná Európa stále zaostáva za západnou. 

Je možné sa na daný predsudok pozrieť aj z iného uhla. Historicky v strednej a východnej Európe majú remeslo a manuálna práca významnú tradíciu. Títo pracovníci sú skutočne zruční a majú šikovnosť v rukách. Najmä v oblastiach ako výroba, produkcia, strojárstvo, stavebníctvo, sklady… 

Ďalším faktom je, že mnohí z pracovníkov, ktorí cestujú do krajín ako Holandsko alebo Nemecko, sú ochotní „poľaviť“ vo svojich nárokoch a robiť aj práce, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii. Existuje viacero príčin. Po prvé, mnohí neovládajú v dostatočnej miere domáci jazyk. To im bráni v plnom uplatnení ich kvalifikácie. Po druhé, títo pracovníci sú ochotní prijať aj nízko-kvalifikovanú prácu s nižším platom, pretože dúfajú, že sa k lepšej práci dostanú neskôr v budúcnosti. 

PREDSUDOK č.2 : Slabá úroveň jazyka 

 A čo jazykové bariéry, pochopí zamestanec čo je náplňou jeho práce ?

Komunikácia na pracovisku s nadriadeným je skutočne dôležitá, aj vrámci kolektívu je lepšie, keď si zamestnanci navzájom rozumejú a pracujú ako tím, čo dokáže priniesť firme lepšie výsledky.

Je samozrejmé, že ak chce človek vycestovať za prácou do zahraničia, mal by sa vedieť dohovoriť v bežných situáciách. Toto si uvedomujú aj ľudia zo strednej a východnej Európy a ich jazyková gramotnosť je každý rok na vyššej úrovni. Sú si jednoducho vedomí, že aspoň s jedným svetovým jazykom majú omnoho vyššiu šancu sa uplatniť v zahraničí, v tomto prípade v západnej Európe, ktoré je veľmi lákovou pracovnou destináciou. 

Napríklad takí pracovníci z Rumunska. Sú si vedomí, že s rumunštinou sa dohovoria len v Rumunsku, preto znalosť svetového jazyka sa stáva automaticky samozrejmosťou. Vo všeobecnosti platí, že čím je centrálnejší štát strednej a východnej Európy, tým väčšia je znalosť angličtiny. Anglický / nemecký jazyk je povinný už na základných školách a čoraz intenzívnejšie sa začína zavádzať dokonca aj do materských škôl. Prioritná znalosť a povinná výučba ruského jazyka je v postsovietskych krajinách prežitkom, respektíve pre staršie generácie nostalgiou…

PREDSUDOK č.3: Nedostatočná disciplína a iná mentalita 

 Sú pracovníci z týchto krajín disciplovaní, nebudú problematickí ?

Tento predsudok je takmer vo všetkch prípadoch opakom skutočnosti. Ak sa na to opäť pozrieme z histórie, práve ľudia z post-sovietskych krajín sú výnimočne disciplinovaní. Vyplýva to z bývalého striktného politicko-sociálneho režimu, založeného na plnení plánov, noriem, cieľov. Disciplína zamestnancov na pracovisku bola prvoradá.

Taktiež si treba uvedomiť, že väčšina ľudí predsa neodíde od rodiny tisícky kilometrov preto, aby robila problémy. Odchádzajú, aby dostali šancu na lepší život a zamestnávateľ bol s nimi spokojný. Chcú sa dobre zapísať, aby mali v zamestnaní čo najväčšiu istotu a boli tak prínosom pre firmu, ktorá im dala možnosť na slušne platenú prácu.

A teraz pár faktov o ľuďoch, ktorým v západnej Európe hľadáme prácu

1. MAJÚ VEĽKÚ MOTIVÁCIU 

Otvorene povedané v zahraničí zarobia viac ako doma, a zabezpečia tak svoju rodinu. Na práci im teda skutočne záleží, snažia sa, aby sa dobre zapísali. Sú tak skutočne motivovaní odviesť najlepší výkon. 

2. PRACUJÚ AJ VTEDY, KEĎ TO DOMÁCIM NEVYHOVUJE 

Sviatky, dovolenková sezóna, nadčasy. Lokálni zamestnanci ich odmietajú ? Ľudia z východnej a strednej Európy ich s radosťou zoberú, majú tak príležitosť zarobiť si viac a tým tak pokrývajú nedostatok pracovnej sily v kritických obdobiach.

3. VZDELÁVANIE A ODBORNOSŤ 

V predošlom politicko-sociálnom režime sa kládol veľký dôraz na oblasť vzdelávania a táto tradícia pokračuje. Univerzitný systém v strednej a východnej Európe je významný, cenovo dostupný a špecializuje sa na inžinierstvo a vedu. Napríklad na Ukrajine bakalársky titul v oblasti informatiky vyžaduje štyri roky odbornej prípravy, čo je viac ako v ostatných krajinách.

4.OBOHACUJÚ KOLEKTÍV

Keď sa zamestnanci začnú rozprávať o ich kultúre a tradíciách, je to začiatok nových vzťahov. Ak aj má zamestnávateľ na začiatku obavy z rozdielov, čoskoro zistí, že tieto rozdiely a ľudská zvedavosť jeho kolektív skôr spájajú, obohacujú a posilňujú. Rozdiely v kultúre nie sú až také veľké a vo všeobecnosti sa dá hovoriť o kultúrnej podobnosti medzi západnou a východnou Európou. Sme predsa všetci Európania…